List bývalých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry je desivé čítanie. Je to čítanie o pomste a nekompetentnosti generálneho prokurátora Maroša Žilinku a o zúfalstve ľudí, ktorí si len chcú robiť svoju prácu najlepšie, ako sa dá, ale nadriadený im v tom bráni.
Je to čítanie aj o tom, čo by malo zaujímať každého občana a občianku Slovenskej republiky: ako sa generálny prokurátor osobne podujal na boj proti pozitívnemu záväzku štátu potláčať kriminalitu. A je to aj príspevok k úvahám, či sa Slovensko mení na autoritársky režim.
Prokurátori napísali Žilinkovi list, kritizujú personálnu politiku i chaos po zrušení špeciálu Čítajte Nemali by sme sa chlácholiť rečami, že to sa asi nestane. V tejto chvíli stačí, ak prinajmenšom pripustíme, že toto riziko nám hrozí. Garnitúra zvolená v parlamentných voľbách 2023 sa totiž bezpochyby usiluje demokraciu potlačiť. Činí tak v snahe o vlastnú beztrestnosť, čo je veľmi silný motív. A z jeho podstaty vyplýva, že treba mať práve generálneho prokurátora medzi „našimi ľuďmi“.
O Marošovi Žilinkovi by sa už teraz dala napísať hrubá kniha s názvom Generálny (to jest základný, všeobecný, úplný) omyl. Zvoliť ho bola obrovská chyba, to treba opakovať napriek tomu, že s týmto faktom sa dnes nedá robiť nič. Dá sa – a musí sa – však robiť to, čo urobili prokurátori: vyhlásili, že nebudú ticho.
Žilinka môže dokonca mať pravdu v tom, že je nedôstojné komunikovať s podriadenými prostredníctvom médií.
Rozhodne sa však mýli v názore, že by šlo o názorovú polemiku alebo že by prokurátori z bývalého ÚŠP prezentovali subjektívne názory a pocity. Týmto odpinknutím loptičky na druhú stranu stola len ilustruje, ako sa stalo, že prokurátori nemajú inú možnosť, ako prezentovať svoje sťažnosti verejne. Uviedli totiž precízne zoštylizované fakty a skutočnosti, z ktorých časť je aj verejnosti známa.
Vie sa napríklad, na akých odboroch skončili tzv. trestňáci. Vie sa, prečo zrazu nebolo miesto na Krajskej prokuratúre Žilina. To nie sú subjektívne názory.
Nevedelo sa však, že si prokurátori doslova nedokážu vykonávať svoju prácu, takže dokonca neplnia zákonné lehoty, a to je len jedna z otrasných vecí, ktoré v liste opísali.
Keď niekto kričí, bol už dohnaný na okraj. To, čo počujeme, je volanie o pomoc. Ozýva sa z pivnice Generálnej prokuratúry.
