No dobre, nebolo to úplne presne, ale predsa len blízko. Keď nás Andrej Danko sklamal a namiesto debakla v prezidentských voľbách sa rozhodol podporiť Štefana Harabina, zrodila sa na tomto mieste špekulácia, že to je začiatok síce nesvätej, ale politicky výnosnej nesvätej aliancie Harabina s koalíciou.
SNS navrhne za člena Súdnej rady Štefana Harabina Čítajte Podľa tejto úvahy mali byť Harabinove hlasy dôležitým kamienkom do mozaiky víťazstva Petra Pellegriniho. No a keďže Pellegrini želaný výsledok dosiahol, nastal čas na odmenu a ospravedlnenie za nepresnosť – v špekulácii figuroval Harabin ako nový ústavný sudca, no SNS ho navrhla „len“ za člena Súdnej rady.
Tešiť sa nie je z čoho. Súdna rada je ťažiskový orgán organizácie justície a kam vkročí Harabinova noha, tam sa šíria rozklad spravodlivosti a šikanovanie v takom rozsahu, že jeho pôsobenie sui generis dostalo osobitý názov: harabinizácia.
Chronický optimista namietne, že Harabin je stále len kandidát a zvolenie za člena Súdnej rady v parlamente, tým menej za jeho predsedu v pléne Súdnej rady, nemôžeme považovať za hotovú vec. No, ako sa to vezme. Koalícia zjavne žiadne zábrany nemá, naopak, akoby šponovanie opozičnej verejnosti považovala za pozitívnu externalitu.
Zvoleniu Harabina môžu stáť v ceste spory SNS a Hlasu o obsadení funkcie predsedu parlamentu, ale to je vec obchodu, nie princípu.
Súdna rada zasa bude po výmene nominantov vlády (stalo sa), parlamentu (na programe) a prezidenta (treba počkať do inaugurácie) pripravená symbolicky dovŕšiť a podčiarknuť nastolenie nových poriadkov. A to sa nedá urobiť lepšie ako zvolením Harabina.
Ten má potom jedinečné know-how a osobnostnú výbavu na krivenie justičného prostredia, ponižovanie a trestanie tých, ktorí sa nechcú podriadiť, prípadne Harabinovi spôsobili nejakú osobnú ujmu (to je v jeho optike vôbec najťažší z hrdelných zločinov).
Tento obchod bude z Harabinovej strany znamenať okrem iného odpustenie hriechov poblúdeného Roberta Fica.Pred desiatimi rokmi načas zišiel z harabinovskej cesty, ale od Smeru už odpadlo, čo bolo kolísavé, čo bolo oportunistické, a zostalo, čo bolo pevné, čo bolo charakterné!
A aby dobrých správ nebolo na začiatok týždňa málo, vráťme sa oblúkom späť na začiatok, teda k faktu, že Harabin napokon nebude ústavným sudcom. To je zdanlivo šťastie v nešťastí, kým si nepoložíme otázku: pre koho si to miestečko asi tak nechávajú?
