„Ale choď už dokelu, ty darebák!“ Takto a podobne sa kedysi opisovala úroveň prekladov a dabingu v slovenských podmienkach a ironizuje sa tak dodnes. Je možné, že záujemca o štátnu podporu pre vydanie knihy sa bude musieť vrátiť k takejto čajovej vulgárnosti.
Kde je problém? Koniec koncov, aj ja som dávnejšie nadávala psovi slovami „ty darebák, ty lump, odroň“ (a dnes hovorím psíčke „ty osoba“). V slovenčine je množstvo nádherných výrazov tohto typu, ktoré by iste neurazili ani pána Michelka.
Veď napokon sa nedá vylúčiť, že niekto vážne použije citovanú vetu. Napríklad... viackrát trestaný drobný kriminálnik? A presne tam je zakopaný maxipes.
Pri preklade platí, že musí pripomínať originál po každej stránke, takže najhoršie vulgarizmy preložíme najhoršími vulgarizmami. A pri pôvodnej tvorbe platí, že musí pripomínať realitu.
Preto je pri umeleckom štýle dovolené všetko. (V jazyku máme totiž štýly, keby na vláde nevedeli.) Napríklad v médiách sa používa publicistický štýl, v ktorom všetko dovolené nie je.
Politici by vo verejných prejavoch teoreticky mali používať štýl rečnícky, ktorý je aj najvyšším, ale tu podčiarknime slovo teoreticky.
Kým sa ministerka slovenskej národnej kultúry dostala k uspávaniu hadov, slovo si vzal premiér. Robert Fico sa nazdáva, že „ak si niekto myslí, že je kultúrne, že počas predstavenia povie päťdesiat vulgárnych výrazov, tak takto si my nepredstavujeme slovenskú národnú kultúru“.
A takto to presne vyzerá, keď niekto nemá o kultúre ani poňatia.
Predstavme si, že Robert Fico úprimne túži po krásnom, čistom svete bez všetkých hrozných vecí od rozkrádania štátu cez útoky na ženy až po skandovanie Ľuboša Blahu. (Podarilo sa?)
Nuž, najväčší problém spočíva v tom, že svet taký nie je. V reálnom živote zažívame všetky tie hrozné veci a muselo byť skutočne traumatizujúcim zážitkom stáť vtedy po boku Ľuboša Blahu.
Keby na tento stav sveta kultúra nereagovala, prestala by byť kultúrou a ostala by jej atrapou. A keďže kultúra nie je slovenská národná bryndzová žinčica, ale slobodná bytosť, prežije vždy všetky pokusy vtesnať ju do nejakých amatérskych predstáv.
Vulgárny však možno byť aj skutkom. Presne to sa Ficovi podarilo, keď sa vyslovil pre „slovenskú národnú kultúru, nie kultúru transsexuálov, nie kultúru zvrhlosti“.
A tak si pre prípad, že zlé časy pretrvajú, a pre istotu môžeme začať precvičovať vetu „Ale choď už dokelu, ty darebák!“
