Autor je zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Európska únia a jej členské štáty čelia v poslednom období bezpečnostným výzvam, ktoré ohrozujú jej stabilitu i ekonomickú prosperitu. Do interakcie prichádza s krajinami, ktorých vlády zastávajú hodnoty nekompatibilné s tými, na ktorých je budovaná EÚ.
Hoci zahraničnopolitické témy nepatria k tým, ktoré voličov v kampani pred voľbami do Európskeho parlamentu mobilizujú najviac, ich dôležitosť nemožno opomínať.
Eskalácia ruskej agresie proti Ukrajine vo februári 2022 znamenala pre EÚ i drvivú väčšinu členských krajín pomyselný budíček, ktorý ich mal prebrať z ilúzie o nekonfliktnej spolupráci s Ruskom.
Reakcia EÚ bola v tomto kontexte principiálna, symbolickú jednotu preukázala pri prijímaní viacerých kôl sankcií i v prípade podpory Ukrajiny, čo demonštrovala aj na špeciálnom summite Európskej rady v Bruseli úvodom februára. Mimoriadne účinne sa EÚ darí zbavovať závislosti od energetických surovín z Ruska.
Tieto dodávky často nahrádza inými z krajín, ktorých režimy nemožno považovať za demokratické. Pri dodávkach kritických materiálov, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie ekonomiky, sa EÚ spolieha na Čínu. Tá je síce označovaná za partnera EÚ, zároveň však za hospodárskeho konkurenta a systémového rivala.
Čína ako výzva
Medzi prirodzené záujmy EÚ patrí posilnenie jej globálneho postavenia, s čím súvisí aj ochrana ekonomických záujmov a zvýšenie reputácie ako bezpečnostného aktéra. Tu má však EÚ ešte značné rezervy.
Nad tým, či Únia dostatočne chráni svoje vlastné záujmy, a teda aj záujmy členských krajín, má pochybnosti i slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá v europarlamente zastupuje KDH a je členskou Európskej ľudovej strany. V europarlamente sa venuje problematike formovania principiálnej zahraničnej politiky, takisto vzťahom medzi EÚ a Čínou, čím sa dostala aj na sankčný zoznam Číny. Čínska ľudová republika vytvára podľa nej viacero hrozieb, ktoré nie sú v súlade so záujmami Únie a tá sa tomu nebráni.
Čínu považovala EÚ dlhodobo primárne za ekonomického partnera a prehliadala, že využíva svoju pozíciu na oslabenie hospodárstva krajín EÚ a posilnenie svojej dominancie.
Spoločnú pozíciu EÚ voči Číne, ktorá by reflektovala meniace sa medzinárodné prostredie, však podkopávajú politickí lídri niektorých členských krajín, ktorí presadzujú dominanciu pragmatického prístupu nad princípmi, ktoré vyplývajú z hodnôt, na ktorých je EÚ budovaná.
Práve demokratické hodnoty možno považovať za dôležitý nástroj pri formovaní zahraničnej politiky EÚ, pričom sa treba zasadzovať za ich dôslednejšie pretavovanie do jednotlivých politík.
Posilniť treba tiež spoluprácu s tými krajinami, ktoré sú založené na rovnakých, demokratických hodnotách. Zaujímavo vyznieva projekt poslancov EP nazvaný Medziparlamentná aliancia pre Čínu, v rámci ktorého sa demokratické parlamenty z celého sveta snažia nastaviť spoluprácu medzi sebou, tiež koordinovať postoje k Číne.
Hoci EÚ vo vzťahu k Číne aj na základe jej pozície k agresii Ruska proti Ukrajine do istej miery revidovala svoju politiku voči Pekingu, v minulom roku 2023 bola Čína najväčším obchodným partnerom EÚ.
Upozorniť treba tiež na fakt, že zatiaľ čo na jednej strane sa lídri EÚ dohodli na ochrane kritickej infraštruktúry a túto pozíciu podporila aj prijatá legislatíva, na druhej strane naďalej prichádza k predaju prístavov, železníc či komponentov digitálnej infraštruktúry Číne i subjektom z ďalších, tzv. tretích krajín.
Ochranné mechanizmy EÚ
Postoj EÚ proti agresii Ruska na Ukrajine bol principiálny, ale až po jej eskalácii v predminulom roku. Hoci sa lídri EÚ dohodli ešte dávno pred napadnutím Ukrajiny vo februári 2022 na znížení energetickej závislosti od Ruska, v praxi realizovali kroky, ktoré mali túto závislosť ešte viac posilniť.
Ako príklad možno uviesť budovanie plynovodu Nordstream 2, ktorý nemal prispieť k diverzifikácii dodávateľov plynu do EÚ, ale iba zvýšiť počet trás na prepravu suroviny z Ruska.
V záujme zníženia energetickej závislosti od Ruska podpísala v júli 2022 EÚ s Azerbajdžanom memorandum o strategickom partnerstve v oblasti energetiky. EÚ tak fakticky zvýšila svoju energetickú závislosť od Azerbajdžanu, pričom podľa Miriam Lexmannovej existujú indície, že plyn, ktorý Azerbajdžan predáva, je ruského pôvodu. Navyše, Azerbajdžan čelí kritike, primárne zo strany vybraných europoslancov, z dôvodu nedodržiavania ľudských práv a takisto eskalácie situácie spojenej s humanitárnou krízou v Náhornom Karabachu.
Utrpenie viac ako 200-tisíc arménskych utečencov sa stalo realitou aj vzhľadom na absenciu jednoznačne formulovaného postoja zo strany EÚ. Práve príklad vzťahu s Azerbajdžanom podľa europoslankyne dokazuje trhliny v principiálnosti politiky EÚ voči externým aktérom. Tá by mala byť prioritou pre všetky členské krajiny vrátane Slovenska.
Pred nekalými obchodnými praktikami a nátlakom zo strany tretích krajín má EÚ chrániť nový obchodný nástroj na ochranu pred ekonomickým vydieraním. Tento nástroj, ktorý schválil Európsky parlament v októbri minulého roka, sa snaží chrániť zvrchovanosť EÚ a členských štátov v geopolitickom prostredí, v ktorom tretí zahraniční aktéri, predovšetkým autoritárske mocnosti, čoraz viac využívajú obchod a investície ako zbraň.
Jeho implementácia prispeje k ochrane jednotného trhu EÚ, ktorý možno právom považovať za jeden z najdôležitejších benefitov európskej integrácie.
EÚ takisto dosiahla v roku 2023 dohodu o európskom akte o kritických surovinách, ktorý je zameraný na udržateľné dodávky cenovo dostupných kritických komodít. Posilní sa tak konkurencieschopnosť EÚ v globálnom rozmere, tiež jednotlivých členských krajín.
Profitovať z tohto zákona bude aj Slovensko, už len pre vysoký podiel automobilového priemyslu v jeho ekonomike.
Tento článok vyšiel v rámci projektu realizovaného s finančnou podporou Európskej únie v rámci grantového programu Európskeho parlamentu v oblasti komunikácie. Obsah odráža názory autora a je zaň výlučne zodpovedná Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.
