Autor je poslanec za SaS
Na Babišovom družstve v Dolnej Krupej, neďaleko Hambálkovej základne Putinových Nočných vlkov, došlo ku koaličnému aktu násilnej „kolektivizácie“ verejnoprávnosti RTVS vládnym Trojspolkom.
Na tieto „jatky“ mediálnej orbanizácie moci na Slovensku ešte nestihla verejnosť ani zareagovať. Premiér však pre údajnú zaneprázdnenosť zutekal spred mikrofónov a kamier po skončení výjazdového zasadania vlády v honosnom lénnom kaštieli svojho priateľa Andreja Babiša.
Ešte je predčasné uzatvárať, ako porážka verejnoprávnosti na Slovensku dopadne. No dôsledok čo nevidieť spoločne tvrdo pocítime. Zapamätajme si to: oficiálne sa proces autokratizácie „nutného výseku“ médií začal schválením vládneho návrhu zákona „transformácie“ na STVR.
Naštartovanie procesu zoštátnenia sa začne odpílením generálneho riaditeľa Ľuboša Machaja a jeho demokraticky a zákonne zvoleného manažmentu od riadenia tejto spojenej nádoby verejnoprávnej televízie a rozhlasu Slovenska. Potom najatí „deratizátori“ vládnej moci už iba dokonajú čistky v oboch kľúčových médiách. A až potom naplno pocítime deficit informačného kyslíka demokracie.
Marketing preferenčnej popularity
Výjazdové rokovania Ficových (štyroch) vlád sa stali za takmer dvadsať rokov bežnou pracovnou metódou jeho kabinetov. Na tejto svojej originalite si jej autor aj zakladá. Neviem o tom, že by v iných členských krajinách EÚ boli bežnou praxou.
Ak sa v regiónoch aj uskutočňujú, tak skôr výnimočne, v prípade krízovej situácie v postihnutej oblasti. Ich primárnym cieľom je predovšetkým vyjadriť solidaritu celej krajiny s daným regiónom a pomôcť mu zvládnuť náročnú situáciu.
Kým kabinety v iných členských krajinách sa problémami vidieka snažia zapodievať systematicky a reformne, u nás sú výjazdové zasadania marketingovým nástrojom udržiavania preferenčnej popularity premiéra Roberta Fica a jeho Smeru.
„Výjazdové rokovania vlády nie sú úprimné,“ povedal ešte počas prvej Ficovej vlády podpredseda KDH Miloš Moravčík. Už vtedy z nich mnohí starostovia a primátori vytriezveli. Po Ficových výjazdových zasadaniach vlády totiž zostávali stovky nesplnených sľubov a nezrealizovaných uznesení. „Mnohí starostovia majú ešte v pamäti, ako Fico rozdával futbalové ihriská, ktoré predražene stavali ním vyvolené firmy,“ dodal.
Keby to premiér myslel s pomocou regiónom úprimne, dal by pokyn svojim ministrom, aby pripravili opatrenia na pomoc okresom po celom Slovensku, a vláda by sa nimi zaoberala na štandardnom zasadnutí. „Takto však pre prioritu premiérovej sebaprezentácie budú musieť niektoré okresy čakať na výjazdové zasadnutie a s ním spojenú pomoc až niekoľko rokov,“ upozornil tiež Moravčík.
Len našim
Za normálnych okolností by vláda mala na takýchto výjazdových zasadaniach riešiť koncepčný rozvoj daných regiónov namiesto podhadzovania odrobiniek zo všeobecnej pokladničnej správy alebo napuchnutej finančnej rezervy premiéra, ktorý sa hrá na feudálneho chlebodarcu.
Centrálna vláda by prostriedky z našich daní nemala „rozhadzovať“ výtlky na cestách v danej obci či na športové ihriská. Oveľa účinnejšie by im pomohla, keby systémovo, trebárs aj v domovskom sídle riešila nielen sanačné, ale hlavne koncepčne nevyhnutné investície do modernizácie miest, obcí, ich ciest, mostov, železničnej infraštruktúry či kanalizácie 21. storočia a vodovodných sietí. Do zamestnanosti, do odvetví s pridanou hodnotou. Aby sa regióny nevyľudňovali.
Skrivodlivosťou navyše je, že „podporou“ podplácajú predovšetkým tie obce, mestá a mestečká, v ktorých majú svojich primátorov, starostov i voličov. Na iné kašlú a diskriminujú ich.
Takýmto falošným marketingom kamuflujú „bratanie sa s ľudom“, aby vystavovali na obdiv svoju obľúbenosť. Preto tie folklórne kulisy so spevokolmi, ľudovými krojmi, vítaním chlebom a soľou i so štamperlíkom tej našej.
„Kontrolné dni“ bez kontroly
Za porovnateľný marketingový folklór možno považovať aj Ficove „kontrolné dni“ na jednotlivých ministerstvách. Všimnite si, že nič systémové sa na nich nerieši, ale demonštruje sa, akým starostlivým gazdom je Fico IV. Ako jeho ostražité oči dozerajú, aby všetko šlo ako po masle. Pred kamerami potľapkáva po pleci svojich „podriadených“ ministrov. Nebyť jeho neúnavnej bdelosti, prišli by sme o starostlivosť silného štátu.
Výjazdové zasadania vlád a kontrolné dni na ministerstvách sú akože opozitum k nevšímavosti bývalých vlád z radov „bratislavskej kaviarne“, ktorá je odtrhnutá od potrieb plebsu.
Ja, Robert Fico štvrtý
Aj komunistická vrchnosť navodzovala dojem, že úrodu vlastne dopestovala sama v znoji. Preto aj Fico odháňal novinárov a médiá, aby nerušili tieto posvätné kamufláže ich bezhraničnej starostlivosti. Podprahovo hovorili divákom, akoby nie poľnohospodári, ale oni sami dopestovali rekordné výnosy. Akoby z vlastných peňazí postavili to či ono.
V ich mocenskej réžii permanentne frčí volebná kampaň. A, samozrejme, za štátne.
Ak je Fico v niečom naozaj dobrý, tak v pracovitosti, vynaliezavosti a vytváraní povesti ľudomila seba samého aj svojho Smeru. To, že bývaním, obliekaním i drahými hodinkami pripomína skôr bohatých oligarchov než plebejského sociálneho demokrata, už nikoho z jeho notorických podporovateľov netrápi.
Veď uznajte, za tú starostlivosť si to vari nezaslúži?
