Ako sme si povedali, ak vláda môže naraziť na „mechanickú“ prekážku, s ktorou vlastnými silami nebude vedieť nijako pohnúť, sú to peniaze. Dostali sme sa totiž do stavu, že rozpočet je aj v „normálnych“ časoch existenčne závislý od miliárd eur európskych transferov a nových úverov.
Technicky by bolo vyslobodenie z tejto slučky hračkou: dôchodky naviazať na vybrané dôchodkové odvody, zdecimovať daňový bonus, škrtnúť tehotenskú dávku, rodičovský bonus, energodotácie a deficit je hlboko pod troma percentami. S infláciou a moratóriom na úľavy a dávky by sme dovideli aj na nulu.

Všade by sa dalo obhájiť skrátené konanie a probankrotový balíček sa vypne sám. Lenže politicky je to utópia, minister financií preto chodí po žobraní k tajomným švajčiarskym investorom a premiér sa zastrája, že vláda potrebuje úspory občanov v bankách a druhom pilieri.
Ďakujeme za úprimnosť, ale toto je taký ambiciózny plán, že by sa mohli vzbúriť aj jeho vlastní voliči.