Udalosť týždňa
Foreign aid bill.
Z asi šiestich principiálnych záverov, ktoré sa k miliardám pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan natískajú, vyberáme tento signál: záväzok USA chrániť bezpečnosť, slobodu a demokraciu v globálnom rozmere nemusí padnúť ani v prípade – horribile dictu – prezidenta Trumpa.
Pomerne jasná väčšina v snemovni, v ktorej „speaker“ Johnson blokoval hlasovanie pol roka, predznamenáva zvýšenie pravdepodobnosti scenárov akýchsi ad hoc „geopolitických“ koalícií demokratov a príčetnej(šej) časti republikánov.
Námietka, že výsledok výrazne ovplyvnilo ústupčivejšie vyjadrenie Trumpa v poslednej chvíli („nezávislosť Ukrajiny je záujmom USA“), čo je moment, na ktorého trvalú udržateľnosť neexistuje záruka, je iste relevantná. Nebráni však, aby sme sa do novembra (januára) utešovali, že geopolitická kontrarevolúcia je o čosi menej pravdepodobná, ako by bola, keby sa pre Foreign aid bill väčšina nenašla.
Udalosť SR
Lex Machaj.
Je to presnejšie ako lex RTVS.
Panuje všeobecná, vysoko nadústavná zhoda, že hýbateľom „operácie“ je odpálenie terajšieho manažmentu (nielen riaditeľa) a vymenovanie nového. Podporuje to aj „systém Mečiar 1992“, na ktorý sme upozornili v súvislosti s Trestným zákonom.
Teda, že programová rada a výmena riaditeľa bez uvedenia dôvodu je nepredstaviteľná latka, ktorou treba partnerov, verejnosť zahnať do takého psychického nastavenia, aby pristúpili na akýsi „kompromis“ alebo sa radovali z ešte iného „kompromisu“. V situácii, keď samotný návrh je čistá katastrofa.
(Vidíte, aká je tá Šimkovičová konštruktívna, ustúpila až v dvoch zásadných bodoch...)
No vidíte, Fico IV nie je taký nepríčetný a totalitárny, ako sa tvári.
SR II
Mazák von, Harabin dnu.
