Autorka je režisérka
Pred každými voľbami sa o priazeň voliča uchádzajú aj politické subjekty, ktorých prioritnou témou zostávajú národnostné záujmy maďarskej menšiny. Takzvaná maďarská karta je opakovane vyhadzovaná na vrchol politickej hromady, niekedy obrátená rubom, inokedy lícom, ohmataná, ošúchaná, označkovaná viditeľnými i podprahovými symbolmi a občas ju vyťahujú všetci.
Aj po viac než storočí má tieň Veľkého Maďarska schopnosť ochladiť akékoľvek športové podujatie alebo sviatok odkazujúci na slovenskú štátnu suverenitu.
Pamätám si, aké dusno zavládlo pred časom v jednej z tatranských reštaurácií, keď sme sa za pomoci rodinného príslušníka oboznámili s prekladom oduševneného prípitku maďarských turistov pri vedľajšom stole. Tak na zdravíčko, všetkých tu vítam, v týchto krásnych horách, ktoré kedysi boli naše a dá dobrý boh, že naše opäť čoskoro budú.
Na jar v roku 1919 sa vo Francúzsku začali dramatické rokovania o povojnovom usporiadaní Európy. Maďari, ktorí sa usilovali o zachovanie Uhorska v pôvodnom objeme, stavili na ťažký kaliber.
Do Paríža vyslali rokovať urodzeného grófa Alberta Apponyiho, na ktorého nezabudneme, čo budeme živí, keďže mu vďačíme za slávny výrok: „Všetko, čo je maďarské, predstavuje najvyšší stupeň dokonalosti.“ Okrem podobne formulovaných chuťoviek nám Ministerstvo kultu a výučby, patriace pánovi grófovi, naservírovalo svojho času aj hlavný chod, smutne známe Apponyiho školské zákony, ktorých cieľom bolo zintenzívniť maďarizáciu žiakov nemaďarských národností v zmysle posilnenia doktríny jeden štát – jeden národ. Sebavedomie ani šarm Apponyimu v Paríži nepomohli, pre jeho argumenty nemali západné veľmoci žiadne pochopenie. Maďari stratili s demokratickými snahami západných štátov trpezlivosť a urobili to, čo v posledných rokoch opakuje aj súčasná Apponyiho reinkarnácia. Obrátili sa na východ.
Boľševik a priateľ Vladimíra Iljiča Béla Kun inicioval prevrat, po ktorom sa moci chopili komunisti a 21. marca vyhlásili štát sovietskeho typu, diktatúru proletariátu, Maďarskú republiku rád. Zoštátňovali, vyvlastňovali, zatýkali odporcov a v mene prísľubu, že obnovia hranice tak, ako boli tisíc rokov zvyknutí, vyhlásili mobilizáciu.
Dňa 27. apríla 1919 vstúpilo Československo do vojny proti Maďarskej republike rád. Maďarská armáda začala s obsadzovaním prihraničných slovenských miest, situácia začala byť vážna.
Minister vojny Milan Rastislav Štefánik vyčerpaný vysokou diplomaciou, cestami na Sibír, chorobami a osobnými spormi pochopil a prijal, že sa musí vrátiť domov. Odmietol ponuku cestovať vlakom. Jediné, čo pripadalo do úvahy, bolo priletieť.
Ešte nevie, že bude žiť iba týždeň. O sedem dní uvidí Bratislavu nad sivou stuhou Dunaja. Pohľadu na posledné smrteľné kŕče tisícročného Uhorska už bude ušetrený.
