Autor je sudca Súdneho dvora Európskej únie
S 1. májom sa spája významný sviatok, ktorý oslavuje alebo si aspoň pripomína takmer celý svet. Hoci sa aj na Slovensku v tento deň slávi Sviatok práce, s týmto dátumom nás spája ďalší významný míľnik v slovenských dejinách, a to vstup do Európskej únie.
Pred dvadsiatimi rokmi sa mladý, ešte len v roku 1993 vzniknutý štát stal plnohodnotným členom EÚ. Tomuto kroku predchádzala nielen vôľa občanov začleniť sa do Únie, ale aj dlhé prístupové rokovania a splnenie kodanských kritérií.
Radosť a očakávanie
Obyvatelia Slovenska, malej krajiny v srdci Európy, v referende vyjadrili svoj súhlas a túžbu nezostávať osamotení v Európe, ale stať sa právoplatným členom tohto spoločenstva. Keď sa prenesieme do tohto času, ešte teraz v spomienkach pamätníkov nachádzame pocity radosti a veľkého očakávania z tejto zmeny.
Neboli sme však jediní, kto sa v tento deň začlenil do Európskej únie. Spolu so Slovenskou republikou pristúpilo do EÚ ďalších deväť štátov.
Odvtedy uplynulo dvadsať rokov. Je to v histórii štátu veľa alebo málo? Dosť na to, aby sme si toto výročie pripomenuli, ale aj zhodnotili doterajšie pôsobenie, vývoj, úspechy a možno aj nesplnené očakávania.
Vstupom do EÚ sme si vybrali cestu solidarity, prosperity a bezpečia. Rozhodli sme sa stať euroobčanmi, rozhodli sme sa pre európsku identitu.
Čo je to vlastne európska identita, čo to znamená byť euroobčanmi? Na jednej strane je to zachovanie národnej identity, ale aj čiastočné obmedzenie národnej suverenity a na druhej strane získanie plnohodnotného a rovnocenného partnerstva s ostatnými členskými štátmi.
O tom, že sa Slovensko dobre zhostilo úloh v tejto oblasti, svedčí aj úspešné predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ počas druhého polroka 2016.
Napriek rôznorodosti máme jedno spoločné
Začlenením do Európskej únie sa výrazne zlepšilo postavenie Slovenskej republiky a jej váha na medzinárodnej scéne významne stúpla, čo nám umožňuje zúčastňovať sa na rozhodovaní o závažných otázkach nielen v rámci EÚ, ale aj vo svete. Sme súčasťou rôznorodého medzinárodného spoločenstva, v ktorom sú združené tak veľké, ako aj menšie krajiny hovoriace rôznymi jazykmi a každá krajina sa odlišuje aj svojím kultúrnym dedičstvom.
Všetky členské štáty bez rozdielu však majú jedno spoločné. Snahu prispievať k budovaniu a neustálemu vývoju Európskej únie, čo pri tejto rôznorodosti nemusí byť vždy ľahké.
Členstvo v EÚ prinieslo obyvateľom veľa pozitívnych možností, napríklad slobodne pracovať, študovať, byť sociálne aj zdravotne zaistený a platiť v mnohých členských štátoch spoločnou menou.
Podnikatelia získali prístup k jednotnému trhu, voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu, podporu v oblasti obchodu aj finančnú podporu z fondov EÚ pre rôzne projekty a programy, ktoré pomáhajú rozvoju Slovenska v mnohých oblastiach, a mohli by sme ísť ešte oveľa ďalej.
Ešte ochrana práv
Ak chceme aj naďalej kráčať po európskej ceste, mali by sme sa riadiť hodnotami, ktoré sú nosnými piliermi EÚ. Medzi ne patrí najmä rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia a rovnosť.
Všetky princípy a práva potrebujú ochranu. Toto si dobre uvedomujú aj štáty EÚ. Dôležitá úloha ochrany je zverená jedinečnému mechanizmu súdnej spolupráce, ktorý vykonáva Súdny dvor prostredníctvom tzv. prejudiciálnych otázok spoločne aj so slovenskými súdmi.
Sú to práve národné súdy, ktoré predstavujú prvú úroveň ochrany práv Únie a spolu so Súdnym dvorom zabezpečujú jednotný výklad a uplatňovanie práva Únie na celom jej území. Tento súdny dialóg má významný vplyv na vývoj práva Únie, ktorý prispieva k dodržiavaniu princípov právneho štátu.
Slovenské súdy za dvadsať rokov svojimi prejudiciálnymi otázkami výrazne prispeli k vývoju práva EÚ najmä v oblastiach ochrany životného prostredia a spotrebiteľa, zbližovania európskej legislatívy, sociálnych práv, daní či hospodárskej súťaže.
Uvedomujeme si, že naše dvadsaťročné európske skúsenosti nás nevyčlenili do pozície osamelého pútnika. Práve naopak, kráčame po európskej ceste spoločne s ostatnými členskými štátmi.
Ak sa niekto z tohto spoločenstva na svojej ceste potkne, ostatní ho pozdvihnú, podporia ho a podajú mu pomocnú ruku. Práve vzájomná pomoc, uznanie a podpora v záujme zachovania pokoja a najmä udržateľného mieru boli dôvodmi, ktoré na začiatku 50. rokov, veľmi krátko po ukončení druhej svetovej vojny, viedli ku vzniku pôvodných troch Európskych spoločenstiev, súčasnej Európskej únie.
Projekt európskej integrácie je od svojho zrodu naplnením myšlienky Roberta Schumana, že „Európa sa nevybuduje naraz alebo podľa nejakého jednoduchého plánu. Vybuduje sa na základe konkrétnych dosiahnutých úspechov, ktoré najskôr vytvoria pocit vzájomnej solidarity.“
V súčasnosti ho môžeme charakterizovať ako projekt mieru, spolupatričnosti, vzájomnej dôvery, lojálnej spolupráce a zjednotenia a to i napriek historickým a národným rozdielom jednotlivých členských štátov. Hoci Európska únia čelila a stále čelí mnohým výzvam, spoločným úsilím sa jej postupne darí ich zdolávať.
Na to, aby sme spoločne aj naďalej boli úspešní, treba, aby každý členský štát, no najmä jeho občania prispievali k vytvoreniu silnej a jednotnej Európskej únie.
Stále platí pravidlo z časov Svätoplukových, že zväzok prútov sa ľahko nezlomí, ale prúty jednotlivo sa zlomia hravo. Je to jasne čitateľný odkaz minulosti pre súčasnosť, pre význam a silu jednoty: „Spolu dokážeme viac!“
