Autor je teológ, probačný úradník a komentátor
Súčasná vládna moc ponúka nevábne nápady, ale treba si vypočuť aj hlas diablovho advokáta (obhajoby protivníka). Nemôžu mať Fico, Danko, Michelko, Šimkovičová a spol. nakoniec v niečom pravdu a nezaslúžia si pochopenie?
Hovoriť o národnej identite nie je zločin
Načúvať diablovmu hlasu je nevyhnutné v záujme intelektuálnej poctivosti a objektivity. Aj kritikom vlády sa predsa môžu prihodiť také šlamastiky ako subjektívna averzia, predsudky, falošné interpretácie, hystéria či zotrvačnosť v starých mentálnych schémach.
Kritický človek, názorový skeptik a sluha objektivity nemôže vylúčiť žiadnu z možností – ani tú, ktorá sa mu na prvý pohľad nepozdáva a jeho sociálna bublina ju považuje za tragickú. Nemôže dopredu nič vyhodiť zo zoznamu prijateľných alternatív. Je naučený otázkam a vzbure proti klanu.
Tak ako iní nechcú zaspať na vavrínoch víťazstva, večný pochybovač nechce zadriemať v machu jedinej (a stále rovnakej) pravdy.
Napriek sympatiám a antipatiám platí, že títo ľudia dnes pri moci môžu mať v niečom pravdu. Ich ambície sú oprávnené. Môžu byť na strane postojov, ktoré sú kritikom cudzie, ale majú právo na existenciu i realizáciu: napriek nevyhnutnej spoločenskej modernizácii je dovolené hájiť staršie poriadky. Hovoriť napríklad o národnej identite v čase všeobecnej dekonštrukcie nie je zločin.
Diablov advokát môže do uška pošuškať (ak bude vecný), že ide o obyčajné striedanie politických cyklov. Včerajší víťazi sú dnes, prirodzene, nervózni, ale musia to rozchodiť, pretože aj druhí majú právo byť chvíľu na vrchole.
Ak bude diablov advokát v úzkych, použije overenú hru na emócie. „Títo dnes“ sú predsa odhodlaní a nadšení pre vec. To musí obmäkčiť každého!
Anticharakter obhajovaných je príliš zrejmý
Ako teda dopadne „diablov advokát“ v službe silného slovenského klienta? Dá sa mu vôbec v niečom veriť alebo je aj on nevratne zdeformovaný mentalitou pochybného klienta?
Diablov advokát v prípade súčasnej slovenskej moci nepochodí. Nemá nádej obstáť v skúške faktov a súvislostí. Jeho džob je v tomto prípade márny.
Charakterové vlastnosti klientely sú totiž zjavné. Cynizmus. Pomstychtivosť. Neprimeranosť. Hlúposť. Falošnosť. Duševná prázdnota. Naničhodná minulosť. Absencia taktu. Zlomyseľnosť. Arogancia. Anómia, teda opovrhovanie pravidlami. Velikášstvo a nedostatok sebareflexie.
Nikto zo skupiny obhajovaných nedisponuje ucelenou politickou či nedajbože myšlienkovou koncepciou. Nedokážu sa konfrontovať s faktmi a oponentmi, vedia len brechať spoza hradieb moci. Strácajú morálne právo na veľkorysosť, lebo ju nechcú venovať zvyšku sveta. Nemôžu stáť o výhody športovej súťaže, oni sami sa z nej spakovali.
V tejto chvíli na Slovensku nemá diablov advokát nárok na úspech. Jediné pozitívum z úvahy o jeho prítomnosti je tréning otvorenej mysle a pripravenosť na hocijaké prekvapenia.
