Najväčší z ekonomických zločinov vlád Smeru bol zásah do dôchodkového sporenia. V situácii rastu akciových trhov Fico II nahnal sporiteľov do tzv. garantovaných fondov, v ktorých následne prišli o miliardy.
Totálne absurdné je, keď títo páchatelia hospodárskej kriminality, ktorí by mali byť trestne stíhaní za ožobračovanie národa, dnes a už roky kritizujú druhý pilier, že nenapĺňa očakávania.
Okrem poškodzovania vkladateľov je ešte ďalších asi štrnásť dôvodov, prečo ku každému náznaku Fica IV o obcovanie s individuálnym sporením pristupovať s maximálnou nedôverou.

Pritom samotná idea podporiť zamestnanosť a tvorbu HDP investíciami do domácich projektov nie je kriminálna. Snahy navnadiť zamestnanecké, profesiové či odborárske fondy, aby investovali do budovania rôznej infraštruktúry, vidieť i v lepších demokraciách.
So slobodným rozhodovaním manažérov a správcov, že to-ktoré investičné podujatie sľubuje výnos lepší než akcie či dlhopisy, ktoré majú v portfóliu, nie je žiadny problém.
No dobre. Vie si však na Slovensku niekto predstaviť slobodné rozhodovanie tých správcov, ktorým Fico IV (o chvíľu) predloží ultimátum, či vy budete s nami investovať, alebo my vás znárodňovať?