Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Pred dvoma týždňami som na tomto mieste písal o tom, aké absurdné a nereálne sú Ficove nápady na ozdravenie verejných financií znížením počtu štátnych zamestnancov o tridsať percent. Najlepšie to ilustruje fakt, že počas ôsmich rokov nepretržitej vlády Smeru (2012 až 2020) zamestnanosť v štátnej správe neklesla o desať percent, ako avizoval vládny program ESO, ale, naopak, vzrástla o štyridsaťštyri percent.
Aj tieto čísla svedčia o tom, že prezamestnanosť vo verejnej správe naozaj existuje. Ak má byť však zníženie prezamestnanosti skutočné, udržateľné a navyše bez zníženia výkonnosti a efektívnosti štátnej a verejnej správy, musí sa urobiť zodpovedne a kompetentne.
Definícia, audit, digitalizácia
Najskôr si musíme zadefinovať, čo a ako má štát robiť, aby bol štíhly a zároveň efektívny. Potom by sme mali urobiť analýzu súčasného stavu, teda čo štát robí a ako to robí (vrátane toho, čo robí a nemal by robiť, a toho, čo nerobí a mal by robiť, ako aj toho, prečo to, čo robí, robí tak neefektívne).
To by nám dalo celkový obraz žiaduceho a existujúceho stavu. Z ich porovnaní by potom bolo jasnejšie, ktoré kompetencie, a teda aj inštitúcie, treba zrušiť, ktoré obmedziť, čo ponechať v zásade nezmenené, čo posilniť a čo nové zriadiť. V tomto novom rámci by sa mali urobiť audity vo všetkých dôležitých inštitúciách štátnej a verejnej správy.
Ukázali by nám, aká veľká je miera neefektívnosti a prezamestnanosti a koľko sa dá v ktorých rezortoch a inštitúciách ušetriť zvýšením efektívnosti a znížením prezamestnanosti.
