Dušan Čaplovič azda ani nebol zlý človek, ale jeho politický význam by sa dal ilustrovať konštatovaním, že encyklopedista by si naňho nespomenul, ani keby zostavoval zoznam zbytočných figúr slovenskej politiky na úsvite nového milénia. A predsa jeho tvár môže ilustrovať postoj jedného z ťažiskových hráčov tejto éry.
Pred dvadsiatimi rokmi by sme sa totiž nestali členmi Európskej únie, keby to rok predtým občania neschválili v referende. No a vzhľadom na krkolomne vysokú požiadavku pre platnosť referenda (čo je zvyčajne dobre) bola potrebná totálna mobilizácia celej scény.
Je preto príznačné, že ani táto pre Slovensko životne dôležitá otázka nebola dosť významná, aby Robert Fico nekalkuloval s politickými výnosmi a stratami. K agitácii sa totiž pripojili všetky čelné figúry okrem KSS – ešte aj Dzurinda s Mečiarom zniesli spoločnú prítomnosť.
Len Fico za seba poslal Čaploviča.
