„Tam nesmieme chodiť,“ Rišo ukazuje na súkromný pozemok, vzdialený ani nie päťdesiat metrov, kde rómski obyvatelia Nižnej Myšle nie sú vítaní. Je pochopiteľné, prečo chcú, aby sa na susednom pozemku mohli hrať ich deti. Kde stojíme, je pusto a hromada odpadu, a tam, kam Rišo ukazuje, je tráva zelená.
V tej chvíli jeden z Rišových susedov vyjde z chatrče, hodí na hromadu odpadkov plastovú fľašu a vráti sa dovnútra.
Chlapec, ktorý mlčky stojí pri nás, má mikinu s nápisom „rebels“ – slovo, ktoré asi vyjadruje, ako sa cíti miestna rómska komunita, alebo to, ako ich vnímajú nerómski susedia, prípadne oboje.
Rómska komunita v Nižnej Myšli dnes tvorí takmer tretinu z 1800 obyvateľov obce. V deväťčlennom obecnom zastupiteľstve však nikdy nemali ani jedného rómskeho zástupcu.
Táto scéna je mikrokozmom toho, čo zažívajú státisíce rómskych občanov na celom Slovensku a v širšom regióne strednej a východnej Európy.
Osem krajín tohto regiónu si 1. mája pripomenie dvadsiate výročie svojho vstupu do Európskej únie. Rómske komunity na Slovensku, v Česku a Maďarsku však tvrdia, že nemajú čo oslavovať. Naopak, Regina, jedna zo susediek Riša v Nižnej Myšli, hovorí že život Rómov bol za komunizmu lepší ako dnes.
Tomáš Matta, 23-ročný učiteľ, jej rozumie, keďže podmienky pre rómsku komunitu v Nižnej Myšli sa od čias, keď tam bol dieťaťom, nezlepšili.
Z vládnych štúdií vyplýva, že príslušníci marginalizovaných rómskych komunít žijú v priemere o šesť rokov kratšie ako bežná populácia. Úmrtnosť detí z marginalizovaných rómskych komunít je takmer trikrát vyššia ako u detí z väčšinovej populácie.
Miestne orgány majú obmedzený prístup k prostriedkom a preniesť zodpovednosť výlučne na miestneho starostu a zastupiteľstvo by znamenalo zbaviť zodpovednosti tých, ktorí majú väčšie právomoci.
Je jasné, že Slovensko sklamalo jeho najviac marginalizované rómske komunity. Zmena je však možná a začína sa politickým zastúpením. Už 52 obcí naprieč krajinou riadia rómski starostovia. Zastúpenie však nestačí na to, aby sa v 21. storočí dosiahol pokrok v sociálnom začlenení, musíme zástupcov komunít vyškoliť v procesoch tvorby politík.
Aké kroky môžu zlepšiť šancu rómskych občanov na uplatnenie?
Treba presadiť rovnaký prístup k pracovným príležitostiam bez diskriminácie a sankcionovať podniky, ktoré nedodržiavajú inkluzívne zamestnávanie.
Zaviesť celoeurópsky antidiskriminačný zákon, ktorý rozšíri existujúcu ochranu v oblasti zamestnanosti na ďalšie oblasti, ako je sociálne zabezpečenie, vzdelávanie a poskytnutie tovaru a služieb vrátane bývania.
Štáty by mali podporovať inkluzívny, bezplatný ale zároveň kvalitný vzdelávací systém, poskytovať dodatočnú vzdelávaciu podporu pre učiteľov a tiež sociálnu podporu pre deti so všetkými druhmi postihnutia.
Občania by mali mať prístup k rekvalifikácii a celoživotnému vzdelávaniu, aby mohli jednoduchšie meniť povolanie, ak si vyžaduje ich životná situácia.
Je potrebná finančná podpora inovatívnych modelov bývania, ako sú napríklad programy spoločného bývania, prenájom nehnuteľností s možnosťou neskoršieho odkúpenia a celoživotného prenájmu. Tieto modely by mali znižovať koncentráciu bohatstva v oblasti bývania a zmierniť finančné prekážky vlastníctva bytov a domov.
Od vstupu Slovenska do EÚ uplynulo dvadsať rokov. Nedošlo však k dostatočnému pokroku. Treba urobiť oveľa viac. Pre deti z Nižnej Myšle ešte nie je neskoro.
Autori sú kandidáti strany Volt Slovensko na poslancov EP.
