Je to trochu nevďačný žáner, ale niekto sa musí zastať aj občana Lukáša Machalu.
Žiadny strach, nepôjdeme zasa tak ďaleko, aby sme spochybňovali tézy o jeho mdlom ume, plytkom charaktere a koristníckej povahe – napokon, je to nominant SNS a predpokladom akejkoľvek debaty je rešpekt k základným faktom. A tento text je o tom, ako Machala nechtiac ukázal, prečo treba tie najväčšie a najnebezpečnejšie sprostosti z debaty vylúčiť.
Napriek početným a vážnym výhradám voči Machalovi ako človekovi i politikovi nie je zasa až taký tĺk, aby si s trochou sústredenia nedokázal zaviazať šnúrky. A ak nie formálne, aspoň intuitívne chápe základné zákonitosti vesmíru, ako nám ich tlmočili kolegovia Newton s Keplerom.
K trepaniu o plochej Zemi ako legitímnej otázke ho preto nevedie presvedčenie ani medzery vo vzdelaní, ale osobný záujem. Kognitívna bieda len spôsobila, že s tým tak rýchlo havaroval. Lenže rovnako dopadne každý, kto sa snaží obhájiť, aby zaznievali „všetky“ názory.
Nie je tajomstvom, že Machala patrí k prúdu, ktorý svoje politicko-hospodárske ciele dosahuje (aj) klamstvami, bludmi a konšpiráciami. Snaha ochrániť a etablovať ich ako súčasť legitímnej a legálnej diskusie je preto v jeho základnom záujme. No a keďže jeho klamstvá, bludy a konšpirácie sú za akoukoľvek hranicou prípustnosti, musí sa uchýliť k argumentácii, že má zaznievať všetko.
Svojím neohrabaným vystúpením (opäť: je to nominant SNS) sa nám snažil povedať, že o každej téme predsa možno diskutovať. Ilustroval to simulovanou nevedomosťou o základnej povahe našej planéty v zmysle „veď nech zaznejú argumenty oboch strán a tie lepšie zvíťazia“.
Ibaže ak existuje príklad, na ktorom sa dá rukolapne ukázať zbytočnosť diskusie, tak je to tento a namiesto očakávaného argumentačného triumfu sa tak dočkal iba zaslúženého posmechu a nakoniec sa zdul, že z neho robíme blbca z SNS a nebude sa s nami rozprávať. Nuž, nejako to vydržíme.
Je to smutno-trápna epizóda, ale môže byť užitočná. Vďaka nej je zrejmé, že deklarovaná túžba po neobmedzenej diskusii v skutočnosti debatu ničí. Uviazneme totiž v nekonečnej slučke „názorov“ na obsah kurikula pre prvý stupeň základných škôl alebo ju zredukujeme na kakofóniu faktov, názorov a šarlatánstiev, v ktorej budú mať prevahu tí najrozdrapenejší zurvalci.
Hoci si v tomto prípade strelil do kolena, netreba sa čudovať, že Machalu predstava takej diskusie láka.
