Dvadsať rokov EÚ nabáda na zverejnenie postrehov, ktorým autor nepovažoval za rozumné v reálnom čase dávať publicitu.
K spomienkovej nostalgii „bez Mečiara by to nedali“ (akože referendum) či „bok po boku sa prechádzali po Bratislave“ (s Mečiarom) jeden autorský „coming out“: „Mobilizácia Mečiarom“ vyvolala u autora takú nevoľnosť, že medzi zvažovanými (!!) opciami bola aj neúčasť v referende. A to nie je kritika kampane. Naopak, sebareflexia, že zaoberať sa žalúdkom bola chyba.
Z vodenia Mečiara po meste ako cirkusového medveďa plynie zásadné poučenie: sloboda, demokracia, prosperita atď. sa nedajú uhrať – teda u nás určite nie – bez morálnych kompromisov.
Ešte inak. Ak existuje jeden volebný akt v slovenskej demokracii, o ktorého férovosti môžu panovať dôvodné pochybnosti, je to referendum o vstupe do EÚ.
Poučenie z 1. mája 2004? „Účel svätí prostriedky“ je morálka, ktorá bude (je) nezastupiteľná v konfrontácii s Ficom IV.
