Udalosť týždňa
Pre kritikov, ktorí Harvardu, Yale, Stanfordu a ďalším nevedia prísť na meno z dôvodu „cancel culture“, „me too“ či „black lives matter“ a podobne, si autor schoval túto otázku: kde by ste radšej videli študovať svoje dieťa?
Na Harvarde, Columbii a spol., kde to smrdí netolerantnou progresívnou ideológiou, či radšej, povedzme, na Univerzite Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Mateja Bela v Banskej Bystrici, právo v Sládkovičove a inde, kde hystéria BLM, CC, me too neexistuje?
Ak svojmu dieťaťu želáte to najlepšie, odpoveď je jasná, aj keby ste boli šesťkrát konzervatívnejší ako Anna Záborská. Presnejšie, jasná bola, zrazu je to spornejšie.
Propalestínske násilnosti v kampusoch, ktoré musí „regulovať“ polícia, nie sú tragické „len“ v tom, že aktivisti sú hrozne dopletení a nevedia rozlíšiť zlo a dobro. (Nech si položia trebárs otázku: Ak gej padne v Gaze do rúk Hamasu, najprv ho vykastrujú a až potom obesia alebo bude amputácia končatín samotným spôsobom popravy?)
Omnoho vážnejšie je, že „brečtany“ ukázali, že zlá emócia, ktorá vyvoláva najviac nenávisti, netolerancie, násilia, sa volá antisemitizmus.
Kto sa háda, že kritika politiky Izraela nie je antisemitizmus, nech sa zamyslí, prečo študenti neorganizujú kempy a nebivakujú v nich, keď chodia chýry o genocídach v Tibete, Indii, Malajzii, predtým v Rwande, Srbsku, Kosove, Ugande (Mugabe), Etiópii a kdekade v Afrike.
Udalosť SR
Okrúhle jubileum.
To, čo lezie na mozog už roky, sú takpovediac funkcionárske, zväzácke, „slniečkarsko-balastné“ frázy a floskuly, ktoré vstup do Európskej únie – ak máte určitý odstup – viac ironizujú, než ho uctievajú.
Radšej čosi z druhej strany. Aj keď laudácio SmeroHlasu bolo plné úchylných akcentov, dôležité je, že základný tón v zmysle „členstvo v EÚ je pre nás úspešným príbehom a obrovským prínosom“ dnes predstavuje vôbec najvypuklejší, najočividnejší rozdiel oproti Orbánovi a Fideszu, ktorí vedú europarlamentnú kampaň s (jediným) leitmotívom – parafráza – „fuj, zlý, zhnitý, liberálny, dekadentný Brusel“.
Pokračovať v „chvále“ SmeroHlasu sa však nedá. Vety ako „filozofia riešenia migračnej krízy je neprijateľná“, „je potrebné udržať právo veta“, „zahraničná politika Únie nevie prísť s mierovou iniciatívou na Ukrajine“ a veľa ďalšieho sú disonantné úchylky. V prvom rade ani nejde o obsah – trebárs s rozšírením práva veta na ďalšie oblasti má problém väčšina členov. (Celá Škandinávia, Holandsko, Česko, Poľsko...)
Ide o to, že pri okrúhlych jubileách – čohokoľvek – sa nespomínajú slabosti a nedokonalosti oslávenca. Počul už niekto jednu relativizujúcu poznámku pri oslavách napríklad Cyrila a Metoda, SNP, 1. januára, 8. mája a podobne? Sotva, a ak predsa, tak určite nie zo SmeroHlasu.
Aha, pointa? Popri vstupe do Európskej únie (a, samozrejme, Severoatlantickej aliancie) majú Fico a spol. relativizujúce postrehy už len k jednému dátumu – 17. novembru.
