Autor je bývalý politik a veľvyslanec v Česku
Prvý máj je pre mňa od roku 2004 výnimočný deň. Vstup do Európskej únie a mesiac predtým do NATO bol naplnením jedného zo zásadných cieľov, ktoré som si vytýčil po vstupe do po novembrovej politiky.
Strana demokratickej ľavice (SDĽ), ktorú som zakladal, prispela k začleneniu Slovenska medzi vyspelé štáty Európy a Severnej Ameriky fungujúce na zásadách demokracie s trojdelením moci, vlády práva, ochrany ľudských práv a trhového hospodárstva. Naším slobodným životným priestorom sa stala vtedy viac ako polmiliardová Európska únia. Bol to skutočne historický okamih.
SDĽ bola prvou politickou stranou, ktorá predložila ucelený zahraničnopolitický program obsahujúci nielen perspektívu vstupu do vtedajších Európskych spoločenstiev, ale aj do NATO, a to už v máji 1993.
Odmietla ním všetky špekulácie o stavaní mostov medzi Východom a Západom a úvahy o tom, že by plnohodnotnú integráciu mohli nahradiť nejaké zóny voľného obchodu či neutralita.
Jej experti a politici vždy zdôrazňovali, že Slovensko nemá k európskej a transatlantickej integrácii žiadnu dôveryhodnú politickú, ekonomickú a bezpečnostnú alternatívu. SDĽ nepestovala ilúzie o výnimočných vzťahoch k Rusku ani mýtus o slovanskej vzájomnosti ako nejakej náhradnej integračnej platforme.
Už preto, že Slovákom najbližšie slovanské národy Česi a Poliaci jednoznačne smerovali do EÚ a NATO.
Postoj SDĽ k integrácii neurčovali iba úzko ekonomické hľadiská, hoci dosahy a riziká vstupu do EÚ jej klub ekonómov starostlivo zvažoval. Dôležité bolo aj pripojenie sa k vysokým sociálnym štandardom EÚ a ochrane práv pracujúcich, čoho výrazom bola Európska sociálna charta.
SDĽ sa stotožňovala s víziou európskych socialistov, aby v EÚ bola aj vysoká úroveň sociálnej a environmentálnej ochrany ako základ sociálne orientovanej trhovej ekonomiky.
Pri riešení programových otázok vstupu do EÚ a NATO mohla SDĽ nadväzovať na skúsenosti nadobudnuté v Moravčíkovej vláde širokej koalície z roku 1994.
Strana jednoznačne vystupovala proti autoritárskym tendenciám vlády Vladimíra Mečiara a jej krokom, ktoré Slovensko vháňali do zahraničnopolitickej izolácie.
