Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po
Minulý piatok sa v Národnej banke Slovenska uskutočnil vedecký seminár. Mladý ekonóm pôsobiaci na univerzite v Oslo prezentoval závery výskumu o dosahoch jedného niekoľkoriadkového zákona. Navrhli sme ho s Jozefom Mihálom ešte v roku 2017 a zaviedol povinné zverejňovanie ponúkaných miezd v inzerátoch.
Analýza vychádzala z dát Sociálnej poisťovne a preukázala, že vďaka reforme zamestnanci nastupujúci do firmy získavajú o päť až desať percent vyššiu mzdu než predtým. To sú desiatky až stovky eur mesačne. Zákon tak dokázal jednoduchým opatrením nielen zvýšiť transparentnosť trhu práce, ale zároveň posilniť postavenie zamestnancov pri vyjednávaní o plate.
Progresívne Slovensko ako otvorená strana
Nenaplnili sa tvrdenia odporcov, že pôjde o drahú zbytočnosť, keď firmy budú zverejňovať napríklad minimálnu mzdu a vyhnú sa tak zverejneniu skutočne ponúkanej odmeny.
Najviac reforma zafungovala v podnikoch, ktoré predtým v porovnaní s konkurenciou vyplácali systematicky nižšie mzdy – vďaka zákonu to začalo byť veľmi viditeľné a boli nútení dobiehať okolie.
Zmena nepriniesla zamestnávateľom zvýšené administratívne náklady, ale zlepšila fungovanie trhu práce a posilnila postavenie jednotlivca. Napriek tomu sa ho neskôr Richard Sulík opakovane pokúsil zrušiť pod zámienkou zjednodušovania podnikateľského prostredia.
Bol to jeden z viacerých dôkazov, že mu v politike nešlo primárne o lepšie fungovanie trhu, ale o posilňovanie postavenia podnikateľov a zamestnávateľov. To je legitímna politická stratégia na získanie hlasov, no, žiaľ, nahráva večnej téze Roberta Fica, že liberálna pravica kope za pomerne úzku skupinu kapitalistov.
K Sulíkovi a zverejňovaniu miezd som sa v myšlienkach vrátil hneď nasledujúci deň – sobotu, čítajúc spravodajstvo zo snemu Progresívneho Slovenska. Opätovne zvolený Michal Šimečka vo svojom prejave spolustraníkom povedal: „Už nejde o to, aby sme za každú cenu presadili každú jednu myšlienku z nášho programu... Musíme byť veľkorysí voči našim partnerom aj za cenu, že občas budeme nepopulárni v našom vlastnom okolí.“
Z kontextu bolo jasné, že myslí najmä na takzvané kultúrne vojny a témy ako napríklad práva transsexuálov.
Mal, samozrejme, pravdu – ak strana chce byť lídrom opozície a poraziť Smer, musí pokračovať v širšom rozkročení, ktoré Šimečka presadzuje od svojho zvolenia. V predsedníctve strany sú po sneme piati bývalí členovia stredopravej strany SPOLU, čo tiež naznačuje, že PS je schopné absorbovať rôzne názory.
Hovorme o bývaní, o zdravotníctve, o štáte
Napriek tomu si myslím, že mierne otupenie vypätého liberalizmu v kultúrno-etických otázkach nestačí na to, aby opozícia vytlačila Hlas zo stredu slovenskej politiky a získala stabilnú väčšinu. Skutočným tromfom vládnej koalície v takzvaných hodnotových témach dnes totiž nie je sedemdesiatosem pohlaví, ale strach z vojny.
