Blíži sa leto a mávam opakujúci sa zážitok, keď sa ma v rámci small talku niekto spýta: „A vy kam idete na dovolenku?“
Moja odpoveď je nudná. Zatiaľ neviem, možno nikam. Možno zostaneme doma a budeme sa motať po príjemných miestach v okolí. Odkedy máme s mužom deti, dovolenková destinácia pre nás prestala byť dôležitá. (Rodičia totiž nemajú dovolenku. Ak cestujú, starajú sa o deti v inom meste - ako vystihol tento reel.)
Viac ma zaujíma, ako majú ľudia zorganizované bežné dni: či majú prácu, ktorá im dáva zmysel, a či sa ňou dokážu živiť. Čo zvyknú robiť po práci. Kam chodia s deťmi a kam bez detí a čo robievajú cez víkend.
Chcem vedieť, kde sú pekné chodníky medzi stromami a miesta v okolí, ktoré nepoznám. Pri ktorom jazere majú fajn zmrzlinu a kde sa dobre bicykluje s deťmi.
Bežný život. Bežný týždeň.
Práca aj voľný čas.
Starostlivosť o seba, ktorá funguje
Pre mnohých ľudí je však zaujímavejšia práve dovolenka. Keď pracujeme vo vysokom tempe, asi si to chceme vykompenzovať niečím poriadnym: cestovaním tam, kde sme ešte neboli, a wellnessom, aký inde nie je.
Skutočná starostlivosť o seba však nie je niečo, čo si vieme kúpiť. Je to spôsob, akým žijeme.
Sú to vzťahy, ktoré máme, práca, ktorú robíme, hobby, ktoré nás baví. Je to aj o vzťahu, ktorý máme sami k sebe, a o tom, ako znie náš vnútorný hlas.
Takáto starostlivosť predpokladá pravidelný pohľad dovnútra – na to, ako sa cítime a čo nám dáva zmysel. Čo nás vyčerpáva, stresuje a núti robiť veci, ktoré robiť nechceme.
V podcaste Ľudskosť nám tento proces priblížil psychológ Matúš Bakyta, ktorý si v minulosti prešiel vyhorením. Vďaka svojmu pohľadu dovnútra si všimol presvedčenia a vzorce, ktoré ho nútili nezdravo veľa pracovať.
Matúš vysvetlil, prečo dovolenka mnohým ľuďom nepomáha nabrať sily. Ak žijeme vo vysokom tempe a strese, už nedokážeme len tak ľahko vypnúť. Úzkostné myšlienky nám potom víria hlavou ešte aj na pláži, kde sa nedeje nič.
Udržateľné zlepšenie nášho života teda vedie len cez zmeny v našej každodennosti.
Niektorým z nás stačia malé zmeny, napríklad že si z oddychu spravíme prioritu. Okrem povinností môžeme mať v diári zaznačené aj pauzy a veci, na ktoré sa tešíme. Ako povedal Matúš: „Kúsok dovolenkového pocitu by sme si mali dopriať každý deň.“
Mnohí však potrebujeme pre seba spraviť aj niečo väčšie. Napríklad začať hovoriť ľuďom „nie“ a učiť sa tolerovať následky. Dať výpoveď a zmeniť prácu. Alebo si zohnať pomoc s deťmi. A ak nás vyčerpáva blízky vzťah, možno by sa nám zišla terapia.
Pustiť sa do takýchto vecí nie je ľahké – nesprevádza ich vôňa a šum mora a nedá sa pri nich driemať. Naopak, často si vyžadujú odvahu. Nie sú únikom od reality – ale práve preto fungujú.
Nie je to vždy len o nás
Na pozadí únavy však bývajú aj veci, ktoré sú väčšie ako my.
Mnohých zaplavuje rodičovstvo a starostlivosť o blízkych, ktorú nemajú na koho delegovať. Ženy sú často vyšťavené z neplatenej práce v domácnosti, ktorú robia po príchode z práce platenej. A od mužov sa zas očakáva, že budú hlavným zdrojom príjmu – bez ohľadu na svoje kapacity, kariérne preferencie a psychologické potreby.
K téme voľna vám chcem preto odporučiť hneď dva rozhovory v podcaste Ľudskosť. V prvom sme rozobrali individuálny pohľad so psychológom Matúšom Bakytom a v ďalšom sa zas rozprávame s právnikom a filozofom Michalom Liptákom o spoločenskom rozmere - napríklad o význame plošných pravidiel, ktoré chránia voľno.
Prajem vám podnetné počúvanie a pekné letné dni. A nemyslím dovolenkové, ale tie bežné.
Newsletter Barbory Marekovej vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu.
