Keď Ivan Korčok pred týždňom zvolal tlačovú konferenciu, aby pred eurovoľbami podporil kandidátky na listinách PS, SaS, KDH a Demokratov, asi to nerobil len z altruistickej potreby pomáhať tým stranám a v prenesenom zmysle Slovenskej republike. Jedna z príčin by sa dala pomenovať oveľa lakonickejšie: aby sa naňho nezabudlo.
Korčok v prezidentských voľbách bezpochyby vyvolal vlnu sympatií, miestami až nadšenia, ale niektoré veci sa nedajú oklamať. Napríklad to, že jeho slovenský politický život bol dosiaľ podenkový, najmä ak myslíme politiku v zmysle verejnej politickej interakcie. Ľudí potešil, ale že by bez neho nemohli byť?
Korčoka podporili, teraz čakajú, ako sa rozhodne. Prečo im jeho vstup do politiky spôsobí aj problémy? Čítajte Ľudová slovesnosť pre opis tohto a podobných fenoménov využíva o čosi pregnantnejšiu formuláciu „zíde z očí, zíde z mysle“. Ak z toho teda zatiaľ o Korčokovej politickej budúcnosti niečo dokážeme vyčítať bez zapojenia špekulácií, tak toľko, že nám nechce zísť z mysle. To mu však už dlho nebude stačiť.
Vníma to asi aj sám, preto si aj sám na seba uplietol bič v podobe sľubu, že po európskych voľbách nám povie niečo rukolapnejšie. Pravda, „po európskych voľbách“ môže znamenať aj na svätého dindy, ale tu vždy a zo zásady u politikov predpokladáme, že konajú v dobrej viere.
Ako sme si po voľbách vysvetlili, Korčokovmu angažmánu nepriala opozičná stranícka mapa, tak sa pozrime, čo sa zmenilo.
Tristne to vyzerá s čerstvým predsedom SaS Branislavom Gröhlingom. Z hľadiska konkrétnych postojov je asi normálnejší ako Sulík, ale má taký nevýrazný lajdácky prejav, že Andrej Danko (!) s ním v nedeľu ani nemal veľa práce, a ak sa niečo nezmení, SaS asi nebude riskovať parlamentné voľby pod jeho vedením.
Prevzatie Korčokom by malo logiku, keby sme si s ním vedeli spojiť nejakú liberálnu tému, inak by sa žiadal širší vehikel.
Tu by mohli poslúžiť Demokrati, pre ktorých by bol akýkoľvek spolok s Korčokom mimoriadne atraktívnou akvizíciou. Vlastne by skôr Demokrati boli akvizíciou Korčoka. Ibaže uzavretie spolku s hocikým, kto sa zdržiaval v stajni s OĽaNO, je takpovediac sebadiskvalifikačné.
Ešte je tu PS, lenže to si na ďalšie dva roky potvrdilo Michala Šimečku, ktorého považujú za úspešného predsedu (asi právom, toľko hlasov pre liberálne myšlienky na Slovensku nikto nikdy nezískal) a nemajú prečo experimentovať a vypratávať pozíciu.
Je však možné, že sa ten dôvod objaví, ak PS nedokáže zvíťaziť ani v európskych voľbách. Možno to Korčokovo načasovanie nebude náhodné.
