Bolo by fajn, keby z eurovolebného odporučenia Ivana Korčoka boli viac ako ženy, ktoré treba voliť, príznakové kandidátne listiny, na ktorých by tie ženy mali byť. PS, SaS, KDH a Demokrati by takto dokopy mohli byť aj znamením, že vo veci svojej politickej budúcnosti je Korčok v obraze.
Na relativizáciu, že by bolo trápne, unáhlené atď., keby menoval jednu stranu, sa dá otočiť, že explicitné usmernenie nebolo potrebné, keďže je zrejmé, že nemal na mysli ženy Smeru, Hlasu ani – s odpustením za výraz – SNS.
Korčoka podporili, teraz čakajú, ako sa rozhodne. Prečo im jeho vstup do politiky spôsobí aj problémy? Čítajte Takže tá štvorica pod jednou strechou sa dá vnímať ako znamenie, že víziou Korčoka je volebná konfederácia nezávislých a zvrchovaných strán, ktorej by „robil“ lídra.
Konfederácia znamená, že pri zachovaní plnej identity, programu, štruktúr, predsedov a všetkých znakov suverenity by mali jedno spoločné – kandidátnu listinu.
Návod na základný konfederačný princíp Korčokovi práve doručil Šimečka: „Nejde o to, aby sme za každú cenu presadili každú jednu myšlienku, musíme byť veľkorysí k našim partnerom.“
