Autorka je spisovateľka
Po odchode priateľky a spisovateľskej rovesníčky Dominiky Madro denne uvažujem o strate a frustrácii. Bojujem s presvedčením, že hocičo o Dominike napíšem, vyjadrím iba zlomok toho, akým bola človekom. Len zaškrabnem po povrchu a prinesiem niečo také vzdialené realite a skreslené, že to pre mňa automaticky stráca význam.
Logicky si však uvedomujem, že je to súčasť procesu smútenia – demotivácia a pocit nenahraditeľnej straty. Netúžim preto písať ďalší nekrológ, len sformulovať niečo, čo mi ide hlavou.
Nechcem porovnávať naše životy, hoci sa v mnohom podobali a často sa pretínali, väčšinou umelecky, literárne. Uvažujem, koľko odišlo s Dominikou príbehov.
Patrila k autorkám, z ktorých kreatívne nápady priam prýštia, pričom o nich rada hovorila s inými rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi. Mnohé z nich stihla spracovať a vydať, či už knižne, časopisecky, alebo vo forme scenárov pre rozhlasové hry. Ďalšie mala viac či menej rozpracované a netrúfam si ani len predstaviť to množstvo príbehov, ktoré sa jej iba rodili v hlave.
Keď sa človek chce venovať písaniu umeleckej literatúry, má niekoľko možností, ako si vyskladať pomer tvorby a iného typu práce či rovno zamestnania. Ako najrozumnejší sa mi vždy javil tento model: človek je zamestnaný na trvalý pracovný pomer a keď sa vráti z práce, po vykonaní ďalších povinností a po oddychu, si po večeroch, cez víkendy alebo cez dovolenku nájde čas písať.
