Autor je filozof
To, čo dnes predovšetkým spája pravdu s klímou, je, že obe sa ocitli v kríze v globálnom meradle, hoci hlavné príčiny týchto kríz sa na prvý pohľad rôznia.
Hlavnou príčinou (i keď nie jedinou) klimatickej krízy je čoraz dominantnejšia rola ľudí vo vzťahu k prírode a osobitne k prírodným zdrojom (nazvaná preto epochou antropocénu). To má za následok na jednej strane prehrievanie našej planéty so všetkými ďalšími s tým spojenými negatívnymi dôsledkami (od rýchleho striedania počasia – veľkého sucha s následnými povodňami alebo lesnými požiarmi po masívne topenie sa ľadovcov, ohrievanie morí a oceánov či postupné a nenahraditeľné vyhynutie väčšiny rastlinných a živočíšnych druhov, čo zase má a bude mať nevyhnutne i fatálne ekonomické, sociálne a politické následky). Zároveň postupne ubúdajú až do stavu vyčerpania prírodné suroviny, ktoré zatiaľ nedokážeme plnohodnotne nahradiť obnoviteľnými zdrojmi.
Ako odlíšiť pravdu od lži?
O kríze pravdy sa začalo vo svete hovoriť zvlášť intenzívne po voľbe Donalda Trumpa za prezidenta USA. Niekedy vtedy sa tiež objavili v masmediálnom priestore nové pojmy ako „postpravda“ a „postfaktuálna skutočnosť“.
V prvom prípade sa má na mysli to, že pravda ako výsledok racionálneho poznania akoby stratila svoj význam a nahradzujú ju subjektívne názory, intuícia, domnienka alebo predsudky. Respektíve objektívny fakt má menší vplyv na utváranie verejnej mienky ako ovplyvňovanie citov a osobných postojov ľudí. V druhom prípade sa zase zdôrazňuje to, že naša realita sa čoraz viac a častejšie zastiera akoby oveľa zrozumiteľnejšou propagandou, rozličnými hoaxmi či sprisahaneckými (konšpiračnými) teóriami a najnovšie i výtvormi umelej inteligencie šírenými hlavne prostredníctvom internetu, ktoré potom vo veľkej miere ovplyvňujú verejnú mienku a postoje ľudí.
Ako však potom odlíšiť pravdu od lži? A dá sa to dnes ešte vôbec?
Odpoveď je tým zložitejšia, že pravda bola odnepamäti tak nejako spojená so lžou – s polopravdami či nepravdami, ako boli mýty, legendy, rozprávky atď., ktoré síce nie sú priamo lži, a predsa majú s nimi niečo spoločné.
No i tak sa musíme ustavične pokúšať odlíšiť pravdivé tvrdenia od lží, najmä v súčasnosti, keď, ako už bolo spomínané, prevahu vo verejnej mienke, zdá sa, získavajú rozličné konšpirácie a hoaxy práve na úkor pravdy. Také je napríklad nie zriedkavé tvrdenie, že klimatická kríza je len výmysel nejakých mimovládok a liberálnych politikov, aby s nami mohli ľahšie manipulovať, podobne ako to bolo v čase pandémie.
A toto je jeden z pokusov odlíšiť pravdu od lži, či aspoň prípad, keď by sme mali pri akýchkoľvek verejných vyhláseniach zbystriť pozornosť a radšej si ich niekoľkokrát overiť.
Ako hľadať rozdiely
Pravda spravidla nie je jedna: netvorí ju jedno tvrdenie, jeden osamelý fakt, poznatok či interpretácia, ale predstavuje súhrn právd – pravdivých tvrdení, faktov, poznatkov, interpretácií. Hoci lži sa niekedy odievajú do šatu tzv. alternatívnych právd, však hlásajú len jednu „svoju pravdu“.
Kým pravdivé tvrdenia sa usilujú o maximálnu objektivizáciu, lož býva často len subjektívna, založená hlavne na emóciách – na strachu, podozreniach, túžbach a na intuícii. A subjektívne „pracuje“ aj s objektmi – nenávidí ich, obviňuje, zastrašuje atď.
Ak pravda je spravidla analytická, kritická (kriticky skúma jednotlivé fakty, porovnáva ich, posudzuje argumenty, hľadá súvislosti, dôkazy, ktoré vždy overuje, porovnáva so skutočnosťou), lož nič také nerobí a nekriticky, často takmer okamžite preberá nejaký názor ako tzv. nespochybniteľnú pravdu, a to len preto, že sa to niekomu „hodí“, zapadá do jeho svetonázoru.
Kým v pravde ide spravidla o hľadanie správnych odpovedí, lož sa zvyčajne uspokojuje len s utvrdzovaním v istej (tej svojej) „pravde“, čím si zároveň jej prívrženci potvrdzujú svoju spolunáležitosť k nejakej skupine.
Ak pravda býva často nejednoznačná, protirečivá, skrátka zložitá, lož je, naopak, zvyčajne jednoznačná a jednoduchá, tým i ľahko pochopiteľná a tiež pre širokú verejnosť prijateľnejšia, príťažlivejšia, zvodnejšia. Zatiaľ čo šírenie pravdy je spravidla opatrnejšie, lži majú veľmi často charakter kategorických až bombastických vyhlásení.
