Pri pohľade na činnosť KDH sa nedá ubrániť myšlienke na jeho niekdajší politický protipól v podobe SDĽ. Tá strana totiž okrem zrodenia Roberta Fica ako Koščeja Nesmrteľného slovenskej politiky našej občine kedysi priniesla aj fenomén SĽOP – samostatnú ľavicovú opozičnú politiku.
Veru, KDH akoby s odstupom času zrkadlovo odpisovalo a usilovalo sa o samotnú pravicovú opozičnú politiku. To nie je myslené ako výčitka.
KDH chce z opozície presadiť svoj program. Výsledkom je, že pomáha Smeru Čítajte Tak ako je legitímne voličovi ponúkať kompaktný celok ako vládnu alternatívu, je legitímne raziť „tretiu cestu“. Umelecký dojem z jej realizácie, osoh pre krajinu a politické výnosy pre stranu sú v tomto zmysle podružné.
Zásadné je, aby v KDH v zlomovej chvíli vedeli, na ktorej strane majú stáť. Predpoklady na to sú, pri akýchkoľvek výhradách platí, že KDH nebolo súčasťou žiadnej odpudivej „parlamentnej vlády“, naopak, bolo súčasťou všetkých príčetných. (Ódorova „prezidentská vláda“ je prípad sui generis.)
Je takpovediac v štátnom záujme želať si, aby im to v KDH vydržalo.
