Udalosť týždňa
Pozemná intervencia proti poslednej bašte teroristov bola mesiace mienená ako hrozba, aby z Hamasu vytĺkli prijateľné podmienky výmeny zvyšku rukojemníkov za prímerie. Teda také podmienky, ktoré by ako-tak saturovali najširšie spektrum vnútroizraelských tlakov a záujmov.
Vrátane, žiaľ, osobných a mocenských záujmov premiéra Benjamina Netanjahua – ale zďaleka nie výlučne jeho, ako sa podsúva – a kolónie extrémistov, ktorí držia vládu nad vodou.
Hamas však žiada (s odsunom IDF z Rafahu) aj definitívny mier. To je vzhľadom na 7. október 2023 neakceptovateľné, nepristúpil by na to žiadny normálny štát. Pointa je, že Rafah nie je žiadna otázka života a smrti, keďže (vôbec) nefunguje argument, že ak Hamas nezlikvidujú totálne, tak podobnému či nedajbože ešte horšiemu teroru bude Izrael vystavený neustále.
To je blud, to nezožerie nikto, kto má základné vedomie, čo je to Izrael, USA atď.
Siedmy október bol raz a nebude nikdy viac. Oznámenie Joea Bidena o obmedzení dodávok zbraní je primárne vynútené v komunikačnej vojne – Biden je pol roka pred voľbami v absolútnej komunikačnej tiesni (schizoidnom postavení).
V Tel Avive to však musí byť chápané ako upozornenie a varovanie, že je vrcholne „ultrakontraproduktívne“, presnejšie nemožné, ísť hlavou proti celej zemeguli. Ani vtedy nie, ak je – od Ameriky cez Európu až do Austrálie – obeťou manipulácie.
Napríklad: „Izrael podniká útoky v Rafahu niekoľko hodín po tom, ako Hamas akceptoval návrh na prímerie“. Áno. Akceptoval presne to prímerie, ktoré bez „obídených“ vyjednávačov USA navrhli Egypt a Katar. Práve a výlučne ako „odpútavku“ do komunikačnej vojny, aby súčasne so vstupom IDF do Rafahu svetom znelo „Hamas súhlasil s prímerím“. Takto sa cvičí s „kritickým myslením“.
Aj „tridsaťpäťtisíc mŕtvych civilov, väčšinou žien a detí“ je dezinformácia. Na rozdiel od slovenských médií, kde sa to nenosí, v iných sa občas (tiež nie stále) dodáva „podľa ministerstva zdravotníctva Palestíny, správa sa nedá nezávisle overiť“.
