Autorka tohto textu má nevýhodu, že predmetný kúsok vytvorený v SND (ešte) nevidela, a výhodu, že si to vie predstaviť. O čo ide?
Postava stvárnená Ľubošom Kostelným vraj v rámci predstavenia Sme v pohode zakričala, že „nenávidí Martinu Simkovicu“. To „vraj“ treba podčiarknuť preto, lebo túto správu sprevádzajú aj pochybnosti, či to tam naozaj zaznelo.
Zároveň treba veľmi rýchlo povedať, že autorka síce predmetný kúsok nevidela, ale v Slovenskom národnom divadle už neraz videla, ako postavy: hajlovali, vrážali nožíky, dýky a iné ostré predmety do rôznych živých bytostí vrátane postáv predstavujúcich ich príbuzenstvo, týrali zverené a blízke osoby, nenávideli a milovali okoloidúcich, ako keby zajtra nebolo.
To je divadlo, dobré ráno. A vulgárne to dokáže byť ako... realita sama.
Pomerne bizarný je kanál, ktorým to doplávalo k plytkému čitateľovi mejstrímu.
Ministerka Martina Šimkovičová si – ako obyčajne – sadla do vysielania dezinformačného rádia Infovojna, sprevádzaná generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva kultúry Lukášom Machalom, známym tým, že ešte nebol vo vesmíre, i zhovárali sa o divadelnom umení.
A teraz treba spozornieť. Ministerka avizovala úmysel predvolať si riaditeľa SND Mateja Drličku aj herca Ľuboša Kostelného a pýtať sa ich, či „je toto v súlade s demokraciou“.
Takto položenú otázku možno vybaviť veľmi rýchlo. Určite nie je v súlade s demokraciou, aby si ministerka, či dokonca minister volali na koberček osoby z Národného divadla a vyšetrovali ich pre repliky na javisku, lebo sú vraj šikana (správne sa to nazýva šikanovanie).
A pomalšie: je jasné, že medzi kultúrou a ministerkou kultúry prebieha a stupňuje sa konflikt. Šimkovičová pribehla na ministerstvo a z pozície moci začala konfrontačne aplikovať do praxe svoje predstavy o kultúre a umení. Pritom si dnes už nerealistickým spôsobom predstavuje limity kultúry pre väčšinový národ aj väčšinovú orientáciu. A nielen predstavuje, ale vyžaduje od umelcov, aby sa do týchto limitov vmestili.
A to je dôvod, prečo konflikt vznikol celkom zákonite a rovnako zákonite v ňom ministerka nemôže nikdy vyhrať. Ani keď si z pozície moci bude dokonca pýtať niečo ako rešpekt.
Keby mala pol poradcu, ktorý stihol nakúpiť v príslovečnej apotieke, a nielen sa vyhrievať v novo nadobudnutej moci, poradil by jej jedine mlčať.
