Autorka je poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko
Mrazilo asi každého, kto o tom v januári prvýkrát počul. Ako štát za múry nevyhovujúcich kaštieľov zatváral deti, ktoré sa ocitli na okraji záujmu spoločnosti.
Zistenia boli také vážne a komplexné, že to zarazilo aj ľudí, ktorí o situácii vedeli alebo aspoň tušili. Spoločnosť si pred ňou zatvárala oči, no keď na mnohé zlyhania poukázala Generálna prokuratúra, už sa to nedalo znovu zamiesť pod koberec. Situáciu v reedukačných centrách musela súčasná vláda riešiť.
Pri pomoci najzraniteľnejším sa treba spojiť. Od opozičnej političky to znie možno netradične, ale oceňujem zmeny, ktoré po správe Generálnej prokuratúry zaviedlo ministerstvo školstva. Sú dobré, ale samy osebe nemusia stačiť.
Ministerstvo koná. To je dobre
Ministerstvo sľubuje posilnenie úvodnej diagnostiky detí, väčšie odlíšenie zariadení, aby mohli lepšie reagovať na špecifické potreby dieťaťa. Novinkou majú byť aj špecializované skupiny pre deti s psychiatrickými diagnózami.
Uvedené kroky idú dobrým smerom, samy osebe však nemusia stačiť. Skutočne zásadnou zmenou bude až to, keď sa nám podarí reedukačné centrá otvoriť vplyvom, podnetom, ale aj kontrole zvonka.
Zmeny by sa nemali odohrávať za zatvorenými bránami a vysokými múrmi chátrajúcich kaštieľov, ale medzi odborníkmi, ktorí nebudú len zaznamenávať chyby, ale aj podávať pomocnú ruku.
Príkladom toho, ako to nemá za žiadnych okolností vyzerať, je konanie Regionálneho úradu školskej správy v Trenčíne. Jeho zamestnanci ignorovali zistenia inšpekcie o nedostatkoch Reedukačného centra Bystričany, o nevyškolených vychovávateľoch, dokonca o zatajovaní sexuálneho zneužívania.
Preto je dobré, že teraz zasiahlo ministerstvo a dve najproblematickejšie centrá v Bystričanoch a Trstíne zatvára.
Ich zatvorenie vysiela jasný signál, že nemá zmysel zachovávať centrá za každú cenu, ako to bolo doteraz. V rezorte školstva sa opakovane stávalo, že problematické školy a školské zariadenia pridlho odolávali tlaku na ich zatvorenie. Je dôležité, že ministerstvo teraz koná, hoci mohlo konať aj pred tým, ako ho k tomu prinútil verejný tlak.
Deti láka sloboda, práca s nimi musí byť odborná
Práca s chovancami v reedukačných centrách je náročná. Deti sú v centrách zavreté proti svojej vôli, väčšina z nich je v puberte a svet mimo centra ich láka podstatne viac než byť zavretí. Každé z týchto detí už má za sebou ťažký životný príbeh, inak by sa do procesu reedukácie nedostali.
Ak túto prácu vykonáva človek bez odborného vzdelania, je preťažený a bez dohľadu, môže to skĺznuť až do extrémnych prípadov, aké opísala Generálna prokuratúra: facky a škrabance.
Zamestnanci musia dostať podporu pri zvládaní náročných výchovných situácií. Ministerstvo preto posilňuje odborné školenia v tejto oblasti. Posilnenie odborného personálu v špeciálnych výchovných zariadeniach, medzi ktoré patria aj reedukačné centrá, je dobrým krokom, aj keď tento krok nie je reakciou na aktuálne dianie. Vychádza z reformy podporných opatrení z plánu obnovy a nového príspevku na podporné tímy. Vhod prišiel aj reedukačným centrám.
Zamestnancom reedukačných centier by však pomohlo, keby mali aj odbornú supervíziu, teda priestor, kde by si mohli prediskutovať najťažšie situácie so skúsenými supervízormi.
Bez dohľadu to nepôjde
Ministerstvo sa pri dohľade nemôže nechať odradiť slovami „nedá sa“. Musí vynucovať nápravu a pri opakovaných zlyhaniach vyvodzovať osobnú zodpovednosť. Táto úloha je osobitne naliehavá v kontexte zistení o Bystričanoch.
Len ministerstvo môže zavrieť problémové centrá. Preto musí mať k dispozícii podrobné dáta o deťoch aj o zamestnancoch. Musí poznať odpovede nielen na základné otázky.
Na ako dlho bývajú deti v centre umiestnené? Ukončia v centre príslušné vzdelanie? Spĺňajú zamestnanci stanovené kvalifikačné predpoklady? Má centrum predpísaný počet odborných zamestnancov?
Tieto údaje už v súčasnosti ministerstvo má alebo ich dokáže získať. Musí ich však aj aktívne sledovať a podľa nich konať.
Dohľad nemôže zanedbávať ani sociálna kuratela a prokuratúra. Aby sa už neopakovala situácia a o pár rokov sme znovu neboli z najnovších zistení šokovaní.
Otvoriť centrá
Zo školy, kam chodí vaše dieťa, možno poznáte radu školy. Bežne sú tam zastúpení aj rodičia žiakov, možno práve vy.
Aj reedukačné centrá majú svoje rady, no na rozdiel od škôl v nich sedia len zamestnanci a zástupcovia zriaďovateľa.
Samozrejme, mnohé deti pochádzajú z problémového prostredia, a preto rodičia v rade školy reedukačného centra zastúpení nie sú. Namiesto nich by tam však mali byť iní externí odborníci, zástupcovia obce či sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Viedlo by to k otvorenejšej kultúre v zariadení.
So zmenou fungovania rady školy reedukačných centier už na aprílovú parlamentnú schôdzu prišiel Vladimír Ledecký a ďalší poslanci SaS.
Žiaľ, koalícia návrh nepodporila, rovnako ako nepodporila žiadny z návrhov ďalších opozičných strán. Teraz preto čakáme, s akými konkrétnymi legislatívnymi návrhmi príde minister školstva Tomáš Drucker v septembri a či budú zahŕňať aj zlepšenie kontrolných mechanizmov.
Lebo ak sa ukáže, že sa nevieme zjednotiť ani pri ochrane najzraniteľnejších detí, je to s našou spoločnosťou alebo jej politickou reprezentáciou ešte horšie, ako si myslíme.
