Autor je prekladateľ a publicista
Keby dnes žil nemecký luteránsky pastor Martin Niemöller, možno by povedal toto: „Keď prišli po slová, mlčal som, lebo nie som slovo. Keď prišli po udalosti, mlčal som, lebo nie som udalosť. Keď prišli po osobnosti, mlčal som, lebo nie som osobnosť. Keď prišli po sviatky, mlčal som, lebo nie som sviatok. Keď prišli po mňa, zistil som, že sa nemám o čo oprieť.“
Privlastnili si všetky symboly, lenže bez symbolov to nejde, symbolmi je človek živý. Symboly sú opornými stĺpmi spoločnosti, formujú jej kolektívne vedomie. Bez nich sme vo vzduchoprázdne, nemáme sa o čo oprieť.
Potrebujeme niečo pozitívne. Ak sme elity, našou povinnosťou je dať ľuďom nádej. Nie prehnanú ani falošnú víziu, ale niečo, čo má zmysel.
Najprv si prišli po slová
Bolo to takto: najprv si prišli po slová. Z liberálov urobili fašistov, z fašistov bojovníkov za demokraciu a z demokracie zároveň urobili nadávku. A z diktatúry ideál. A z boja za neslobodu boj za slobodu. A naopak.
Povedali, že ľudské práva sú liberálny výmysel a skutočné ľudské právo spočíva v práve niekoho utláčať. Povedali, že každý protest je majdan a majdan je zlý. Teda okrem tých ich protestov, ktoré majdanmi nie sú.
Povedali, že Európska únia je diktatúra, nie ako Rusko. Povedali, že tam, kde sa žije dobre, sa vlastne žije zle, a tam, kde sa žije zle, sa vlastne žije dobre. Stali sa z nich bojovníci za demokraciu, aj keď demokraciu neznášajú.
Takto prekrútili význam slov, prevrátili ho. Potom si prišli po udalosti a prekrútili aj tie. Prevrátili ich: z útoku sa stala obrana, z invázie špeciálna operácia, ktorá vlastne ani neexistuje, z práva na sebaurčenie sa stal fašizmus.
Zo zločincov sa stali bojovníci za mier a z obetí páchatelia. A ak náhodou tými obeťami predsa len boli, tak si za to môžu sami.
Prevrátili dejiny. Hovoria, že vtedy, keď sa žilo zle, sa vlastne žilo dobre, a teraz, keď sa žije oveľa lepšie, sa vlastne žije zle. Vojna nevypukla preto, prečo vypukla, a pakty, ktoré existovali, vlastne neexistovali.
Píše sa rok 2024 a zo spojencov sa stali nepriatelia. A z nepriateľov spojenci.
Potom si prišli po udalosti a osobnosti
Už dávno si vytvorili prvý september, ktorý pre nikoho neznamená vôbec nič. Už dávno si zabrali prvý január, lebo práve prvého januára pred vyše troma desaťročiami zvíťazili. Zvíťazila ich vulgárna, šovinistická a agresívna predstava o tom, kde a ako máme žiť. A kto bol slušný, sedel radšej doma a krútil hlavou.
Vtedy niekedy si vlastne zabrali symboly: vlajka sa stala symbolom tej najhoršej a najprimitívnejšej predstavy o spoločnosti a sprevádzali ju bombery a krátke vlasy. Pri hymne sa hrozilo päsťami. Všetkým naokolo. Aby vedeli.
Zobrali si aj tých pár postáv, čo vôbec v dejinách máme: zobrali si chudáka Svätopluka a urobili z neho to, čím nikdy nebol. Zobrali si Štefánika, postavili sa na mohylu, zakrývajú sa ním, a keby to Milan Rastislav počul, vstal by z mŕtvych, dal by im dve po hlave a poslal ich doštudovať si históriu, lebo takto to nemyslel, takto teda nie.
