A teraz si pre zmenu dožičíme trochu kultúry. Konkrétne jazykovej.
Hybajmeže poctivo preskúmať otázku, či je možné, že by ministerka kultúry Martina Šimkovičová zažila zo strany SND alebo akýchkoľvek hercov „šikanu absolútnu, politickú šikanu“.
Keďže na počiatku akéhokoľvek lopotenia tohto typu by mala stáť definícia, obrátime sa s dôverou na kodifikačné príručky. A hoci to u nás nie je štandard naprieč celým spoločenským spektrom, zároveň tým prispejeme k dodržiavaniu zákona o štátnom jazyku, olé!
To, čo sa ministerka neohrabane pokúšala vyjadriť, sa správne formuluje ako „šikanovanie“. Málo sa to vie (pretože médiá mlčia!!!1!), ale pod pojmom šikana sa v skutočnosti skrýva stavbársky výraz s významom „rozličné výstupky z dna a stien vodnej stavby v tvare prahov, rebier, zubov al. blokov“ alebo motoristický výraz označujúci „umelú prekážku na pretekárskej trati na zníženie rýchlosti“.
Prirodzene, pochopili sme sa navzájom aj na najnižšej kultúrnej úrovni. Nedošlo k nijakej významovej zámene ani k inej cholere a vieme, že často využívaným výrazom „šikana“ sa myslí šikanovanie. Len do hry vstúpili dva faktory: prirodzená tendencia skracovať jazykový prejav a – vplyv češtiny. U našich jazykovo najbližších susedov je výraz „šikana“ v poriadku.
Je tu teda možnosť, že ministerka použila vo verejnom styku jazyk národnostnej menšiny. Mohli sme čo len dúfať v takú nádhernú inklúziu?
Ostaňme ešte chvíľu pri češtine. Pre to, čo som predvádzala doteraz, existuje v tomto jazyku nádherný výraz hnidopišství.
Po jeho nemenej nádhernú etymológiu si skočíme do periodika Národní listy zo 7. apríla 1886.
V Česku tých dní sa vedie ostrý spor o pravosť rukopisov královédvorského a zelenohorského. Na strane presvedčených, že tieto rukopisy sú falzá, stojí aj profesor T. G. Masaryk a ďalší vedci, ktorí neskočili na tézu, že týmto spôsobom treba dokazovať existenciu „oveľa staršej českej literatúry“ ani na podporu národného sebavedomia.
Na druhej strane sedí a píše napríklad autor článku z Národních listů Julius Grégr, ktorý prvú skupinu označil „naši linguističtí hnidopichové“, čím sa podľa svojho vlastného názoru dostatočne vyrovnal s filologickou argumentáciou.
Je to nádhera. Niekto si dá robotu s filologickým rozborom, ktorý sa vám nepáči, tak prídete s tým, že je to človek, ktorý „si všímá jen maličkostí, malicherností“, je „omezený puntičkář“, čo je definícia hnidopicha podľa súčasného Slovníka spisovného jazyka českého.
Nie som však TGM, a tak sa vrátime do bodu, kde sme sa pochopili navzájom. Ministerka nezažila ani šikanu, ani šikanovanie.
Môžeme nájsť sto definícií a ďalších desať vytvoriť, ale vždy začneme tým, že šikanuje ten, kto má mocenskú prevahu. Fyzicky najsilnejší nespratník v triede, obklopený skupinou pritakávačov, môže mordovať najslabšieho, až ho privedie do zúfalstva. Cieľom je zámerne ublížiť a zastrašiť.
Môže to byť šéf, ktorý systematicky ponižuje výsledky práce podriadeného alebo ho nekonkrétne kritizuje či inak ubíja – to sa nazýva bossing. Môže to byť kolektív spolupracovníkov, ktorý sa spojí proti jednotlivcovi (mobbing).
Nie každá negatívna reakcia je šikanovaním. Vyžaduje sa opakovanie takého počínania, výrazný nepomer síl a slabá/žiadna možnosť brániť sa.
Minimálne otázku, kto tu má teraz mocenskú prevahu, máme istotne zodpovedanú: je to ten, kto sa pokúša zavolať druhú stranu na koberček.
