Návrat k turné po Európe, ktoré čínsky prezident vykonal minulý týždeň, je dôležitý – okrem iného – aj preto, aby ste mohli slobodne označiť za dezoláta a čínskeho trolla každého, kto nadchádzajúcu cestu Fica do Pekingu bude vysvetľovať tým, že prečo by sa so Si Ťin-pchingom nemohol stretávať Fico, keď pár dní pred ním to mohol Francúz Macron.
Nuž preto, lebo tri európske zastávky čínskeho prezidenta – Paríž, Belehrad, Budapešť – sú agendou a charakterom rokovaní neporovnateľné. Macron s ním neriešil nič menšie než budúcnosť vzťahov celej EÚ k Číne, ktorých nové (pre)nastavenie „reštrukturalizácia“ je najstrategickejšia otázka európskej súčasnosti. Predovšetkým aj vzhľadom na „ukrajinské“ prebudenie, že Európa je totálne bezpečnostne závislá od USA.
Prizvanie von der Leyenovej prízvukuje, že v Paríži si merali sily dve svetové mocnosti. Napríklad a predovšetkým v dnes najkľúčovejšej otázke uvalenia európskeho cla na čínske elektromobily, ktoré valcujú európsky trh a európskych výrobcov vďaka štátnej podpore, aká je neprípustná v EÚ.
Diskriminácia európskych investorov na čínskom trhu, vykrádanie (aj) európskeho know-how a veľa iného sú agendy, ktoré so Siom môžu riešiť Macron a von der Leyenová, určite nie Orbán, Vučič ani Fico.
Niežeby v Paríži neboli na stole i „priority“ typu preclenie francúzskeho koňaku na čínskom trhu. To je však vedľajšia externalita, čo je práve ten paradigmatický rozdiel proti rokovaniam v Belehrade a Budapešti. Tam sa „riešila“ jediná agenda: ako pod krycím menom ekonomickej spolupráce, kde „maličkí“ majú veľké oči a iba negatívne skúsenosti, prepašovať do Európy čím viac čínskeho vplyvu, čínskych manierov, čínskeho hodnotového sveta do európskych poriadkov.
Ďalších osemnásť (!!) nových kontraktov v situácii, keď tri štvrtiny „pocovidových“ investícií v Maďarsku je z Číny, je paradoxnou správou, ako Orbánovi krivdia reči, že je vazalom Putina. Kdeže. Orbán je vazalom svojej živočíšnej nenávisti k liberálnej demokracii.
Putin, Si, Lukašenko, Erdogan, Azerbajdžan, Turkmenistan, všetko jedno. Vyhľadávanie, utužovanie politických i ekonomických kontaktov s autokraciami – čínski policajti patrolujú v Budapešti! – to je Orbánov „identity marker“.
A Fico mu kráča v stope. Slovenský premiér nie je Macron ani von der Leyenová, nemá v Číne čo riešiť. To jediné, čo (aj) na slovenskom trpaslíkovi Sia zaujíma, je mať ďalšieho užitočného idiota na budovanie predpolia na penetráciu čínskych peňazí, čínskych poriadkov do Európy. Antiliberálny, nedemokratický „identity marker“ je presne to, čo sa Ficovi na Orbánovi páči.
