Nad Súdnou radou sa vznášal tieň Štefana Harabina a už sa dovznášal.
Marcela Kosová je na čele Súdnej rady predsa len lepší výsledok, ako hrozil v podobe požiadavky SNS.
Silu jej mandátu dodáva skutočnosť, že ju na stoličke predsedníčky najvýznamnejšieho orgánu sudcovskej samosprávy chce vidieť väčšina sudcov a sudkýň. Túto silu však súčasne oslabuje viacero skutočností.
Predovšetkým je to fakt, že medzi mnohé veci, ktoré súčasná vláda rozmlátila bagrom a rozjazdila valcom, patrí aj Súdna rada. Iste, spravila to preto, lebo mohla – aj vďaka zmenám počas Matovičovej vlády.

Dnes sa v ústave nachádza vetička, ktorá sa tam nikdy nemala ocitnúť: Predsedu, podpredsedu a člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím ich funkčného obdobia kedykoľvek odvolať.
V tejto krajine si totiž ustavične buď pes naháňa chvost, alebo chvost naháňa psa. Stále jedna časť „čistí“ krajinu a trebárs justíciu od druhej.
A tá väčšina sudcov a sudkýň, ktorí na miesto predsedníčky posunuli Kosovú, je zjavne stotožnená s tým, že vláda môže povymieňať členov Súdnej rady podľa toho, ako veje politický vietor.
Bývalý predseda Súdnej rady Ján Mazák na Ústavnom súde nepochodil, ďalej má v pláne Štrasburg.
A rade bude odteraz šéfovať osoba, ktorá – ani nemusíme veľmi chcieť, ale – nie raz vystupovala spôsobom, ktorý vážnosti sudcovského stavu nerobil celkom dobrú službu.