Keď vláda vymenovala Petra Kotlára za splnomocnenca pre vyšetrenie riadenia pandémie covidu, bol to hneď dvojnásobný zločin.
Možno je aj trochu škoda, že väčšiu pozornosť si získal ten menší, teda poskytnutie verejných zdrojov a pozornosti bludárovi.
Ešte horšie ako šírenie Kotlárových toxických bludov je, že týmto spôsobom vláda prakticky znemožnila vykonanie komplexnej a vecnej analýzy protipandemických snáh.
Prípadné vyvodzovanie zodpovednosti za zlyhania je totiž zhruba sedemnásta priorita a stokrát dôležitejšie je poučiť sa.

Je osožné, že sa Najvyšší kontrolný úrad túto dieru pokúsil aspoň sčasti zalepiť, ale kľúčové je slovo sčasti.
Pandémia bola taká dlhodobá, mnohovrstevná a všetky oblasti zasahujúca udalosť, že na vyhodnotenie úspechu rôznych činností či, naopak, nečinnosti by bol potrebný oveľa robustnejší aparát.
NKÚ ho nemá a nemôže mať.
K základným zisteniam asi bude mať málokto výhrady – že na Slovensku z nejakých dôvodov umieralo oveľa viac ľudí ako inde v Európe, že na zatváranie v neprimeranej miere doplatili žiaci (a osobitne tí z najhorších sociálnych pomerov) a že by sa patrilo lepšie definovať kompetencie a povinnosti rôznych inštitúcií.
Komplikovanejšie to vyzerá s výčitkou o nákupe vakcín, keďže sa objednávali v obdobiach akútneho nedostatku, keď ani čert nevedel, či pandémia doznie o šesť mesiacov alebo tri roky.
Ťažko štátu vyčítať, že pri mnohomiliardových covidových výdavkoch si z niekoľkých stoviek miliónov eur nerobil ťažkú hlavu.
Lenže je tu ešte tak zo dvadsať širokých okruhov, spakruky spomeňme obmedzovanie ľudských práv, osobitne v prípade vylúčených komunít, kvalifikovanosť a transparentnosť prijímania opatrení, krízová komunikácia inštitúcií, vlády, ale aj deštruktívnej časti opozície, hospodárske výnosy a náklady reštriktívnych opatrení.
A ešte celkom iná otázka je, čo konkrétne treba urobiť, aby to v budúcnosti dopadlo o niečo lepšie.
Pandémia bola výnimočná tragédia, ktorá zmarila mnoho životov a statkov, preto je dôležité využiť poznatky, kým sú trochu čerstvé, lebo tu ide, respektíve v budúcnosti pôjde, doslova o život.
Seriózna analýza sa pritom nijako nevylučovala s tým, že hochštapleri a vandráci si budú z témy naďalej robiť politickú živnosť. Nenarobíme s tým nič, ale po premrhaní miliárd eur z dôchodkového sporenia tomu môžeme hovoriť druhý najzbytočnejší zločin tejto vlády.