Jednou z najväčších právd, ktoré sa v tvorbe mienky na Slovensku vyskytli, je zistenie, „aká nízka je cena palestínskeho života“.
Posúďte sami. Keby Hamas prepustil nevinných rukojemníkov, ktorých drží a trápi sedem mesiacov, v tom momente by sa operácia v Rafahu skončila. Hamas však radšej obetuje tisíce „vlastných“ životov, než by mal pustiť jediného Žida – ktorý nič nespáchal, ničím sa neprevinil – „zadarmo“.
Viete si predstaviť miesto nižšej ceny života než bojisko, kde je nemožné rozlíšiť civilov od bojovníkov? A nielen na otvorených priestranstvách. Bojovníci Hamasu strieľajú na nepriateľa z nemocníc, zo škôl, stanovíšť humanitárnych organizácií, kde sú zabarikádovaní len a len preto, aby využívali vlastných civilov ako živé štíty.
Všetko? Ani omylom. Zo Sýrie, zo Sudánu, z Mjanmarska, zo Sahelu, z Afganistanu, Iraku, Venezuely a odinakiaľ môže pred hrôzami vojny slobodne utekať každý, kto má dve zdravé nohy a štyri eurá na cestu.
Predstavte si, že chrániť sa železnou oponou pred Ukrajincami, ktorí mali to pekelné šťastie, že unikli pred brutalitou východných barbarov, nenapadlo dokonca ani Slovákom (!!!).
