Dalo by sa pojednať, kto ako upokojoval situáciu po atentáte na Roberta Fica. Je komu čo odkázať, ale konkrétne osoby odložíme, času bude ešte dosť. Zatiaľ sa dá pozrieť, ako túto situáciu štát zvládol takpovediac inštitucionálne.
Nuž, ako obyčajne. Strašne, hrozne a príšerne. Keby nešlo o hrôzu plynúcu z pokusu o vraždu, zábery, na ktorých ochrankári za vulgárnych pokrikov hŕstky penzistov a otrávených pohľadov uniformovaných policajtov v panike nakladajú premiéra do auta, by mohli byť aj groteskné. Skutočný problém je však inde.
Je zrejmé, že vážne strelné poranenie premiéra je preňho osobne v prvom rade otázkou zdravia a pri takom exponovanom ústavnom činiteľovi sa nedá vyhnúť politickej rovine. V týchto veciach koná, dúfajme, že úspešne, zdravotnícky personál, v druhej časti menej úspešne politici.
Lenže pre občanov ide v prvom rade o bezpečnostnú tému a k tej oficiálne bezpečnostné zložky celý deň od útoku nepovedali doslova nič.
