Autor je politológ, zameriava sa na výskum krajnej pravice
Kým Slovensko v doterajšej svojej histórii atentát na politika nezažilo, v celosvetovom kontexte si v tomto ohľade nedrží prvenstvo.
A aj keď je politicky motivované násilie primárne doménou krajnej pravice, keď útočníci najčastejšie patria do radov jej aktivistov či sympatizantov, násilné politické útoky sa nevyhýbajú ani politikom obviňovaným z populisticko-autoritárskych sklonov. Medzi tých sa v rámci svojej politickej trajektórie v posledných rokoch posúval aj Robert Fico so svojou stranou.
Najznámejšie takéto príklady z nedávnej minulosti s rôznymi následkami na politický vývoj, ktoré môžu poslúžiť ako prípadové štúdie, aj keď iba s obmedzenou výpovednou hodnotou, sú dva.
V roku 2002 bol pred parlamentnými voľbami v Holandsku zavraždený krajne pravicový politik zároveň otvorene vystupujúci ako gej Pim Fortuyn, zakladateľ strany List Pima Fortuyna, ktorého pre jeho ultranacionalistické a xenofóbne názory zabil environmentálny aktivista.
Bodyguard nebol na mieste, chaos áno. S českými expertmi sme analyzovali video z atentátu na premiéra Čítajte Strana, ktorá týždeň po smrti svojho zakladateľa skončila v parlamentných voľbách na druhom mieste, však nemala dlhú životnosť. Kým strana ako taká nedokázala prežiť smrť svojho lídra a po čase odišla do politického zabudnutia, politika, ktorú predstavovala, do zabudnutia neodišla. Holandská krajná pravica ako taká totiž postupne posilňovala až do takej miery, že minulý rok vyhrala parlamentné voľby a po dlhých rokovaniach sa jej nakoniec v týchto dňoch podarilo zložiť vládu.
Iný príklad predstavuje útok z roku 2018 pred brazílskymi prezidentskými voľbami, keď bol napadnutý neskorší autoritársky prezident krajiny Jair Bolsonaro. Útočník vtedy vysvetľoval svoju motiváciu vnuknutím od Boha.
Bolsonaro, ktorý sa z útoku zotavil, bol následne zvolený za prezidenta, k čomu prispel aj samotný útok, ktorý mierne zvýšil jeho popularitu. Túto skutočnosť následne využil na odštartovanie inštitucionálneho útoku na brazílsku liberálnu demokraciu a s ním ruka v ruke spustil proces demokratického úpadku tejto krajiny počas svojho mandátu.
To, aké politické následky bude mať atentát na Roberta Fica na slovenskú politiku, je v tomto momente otvorenou otázkou, ktorá bude závisieť od toho, ako sa mu podarí z tohto útoku zotaviť a tiež od toho, ako túto udalosť pojmú politici.
Pravda však je, že tak ako samotný radikálny čin strelca, ani bezprostredné reakcie naň zo strany niektorých z nich neveštia nič dobré pre budúcnosť liberálnej demokracie na Slovensku.
