Autor je prekladateľ a publicista
Občas píšem pre český portál Seznam Zprávy . Bezprostredne po atentáte na premiéra Roberta Fica – ktorý je jednoznačne necivilizovaný a odsúdeniahodný a máme v tom zhodu – som preň napísal, že toto nie sme my. My sa tu predsa nestrieľame.
Asi by som to mal prehodnotiť: za posledných šesť rokov sa predsa na Slovensku stala vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, teroristický útok na Zámockej ulici a atentát na predsedu vlády.
Každý útok bol iný, ale jedno mali spoločné: ich obete boli obeťami pre to, čím boli. (A platilo by to aj v prípade, keby terorista zo Zámockej zaútočil na Eduarda Hegera.)
Tak to teda asi máme problém. Obrovský problém. Asi sa tu predsa len strieľame. Otázka je, čo teraz.
Päť otrasov za šesť rokov
Za posledných šesť rokov sme zažili niekoľko zlomových momentov, dokonca zásadných otrasov, a každý bol príležitosťou na reflexiu. Na to, aby sme si povedali, čo sa stalo, čo to znamená a čo teraz. Ako krajina sme nevyužili ani jeden.
Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa zmenila na majdan. Pandémia sa zmenila na festival konšpirácií. Vojna na Ukrajine sa zmenila na fašizmus. Po streľbe na Zámockej nasledovali útoky na LGBTI+. Za atentát na premiéra môžu opozícia, médiá, mimovládne organizácie.
Každá udalosť predstavovala zlomový moment a otras a my sme ako spoločnosť každý z nich premeškali. Namiesto spomalenia a zamyslenia nasledovala (kvôli Robertovi Ficovi, ale nielen) ďalšia fragmentácia a radikalizácia. Po každej bolo horšie. A dnes sme tu.
Otázka, čo teraz, zaznievala na tomto mieste po každej jednej takejto udalosti. Vlastne zaznieva tak často, že je to už nuda a hádzanie hrachu na stenu, lebo len málokto si ju kladie a takmer nikto to nerobí v širšom spoločenskom zmysle. Väčšina aktérov si tieto udalosti vyložila ako potvrdenie, že práve oni majú pravdu (a druhá strana ju nemá a navyše sú to aj zlí ľudia).
Lenže kedy, ak nie dnes (a kto, ak nie my)? Atentát na premiéra je tým najhlbším bodom. Niežeby neexistovali aj hlbšie, ale tam už naozaj nechcete ísť. Nechcete si ani predstavovať, ako vyzerajú.
Víťazná interpretácia
Na verejnosť prenikol občiansky preukaz páchateľa a jeho výpoveď, bohvie od koho a bohvie ako vystrihnutá. Rovnako na verejnosť prenikla prijímacia správa premiéra. O jeho zdravotnom stave informujú ministri, ako keby tu vládla junta. Je tu interpretačná vojna.
