Kráčali sme po ešte predjarnom lese s mojím najbližším človekom a prišla reč na dezolátov z jazykového pohľadu. „Ty si jediný, pred kým použijem ten výraz,“ povedala som. „Lebo len ty presne vieš, aký je pre mňa jeho obsah, a mám istotu, že nikoho neurazím.“
Možno pred rokom-dvoma som telefonicky oznamovala jednému nášmu autorovi, že jeho text zbavím „dezolátov“.
„Nataška!“ rozosmial sa, „veď ty vieš, že ja som najväčší dezolát.“ To je dôležitý poznatok: dezolát je kamarát.
Častujeme sa rozmanitými skratkami: aj slniečkari a kaviareň mali ambíciu urážať. (A napríklad mňa neurážajú.) Skratky pramenia priamo z potreby škatuľkovať, zatriediť a podať stručne informáciu.
Už nejaký čas sa rieši otázka, či je tento výraz vhodný, a teraz ju umocnila skutočnosť, že ľudia zo Smeru pripisujú zodpovednosť za atentát aj médiám a tomu, ako sa vyjadrujú o ich voličoch.
Vraj si máme pozametať pred vlastným prahom, a tak sa stalo, že som si dala vyhľadať výraz dezolát na stránke denníka SME.
