Autor bol v rokoch 2020 – 2021 ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Keď som vo februári 2020 popreskakoval ploty ohradzujúce areál bývalého štátneho podniku Chemko Strážske a otvoril dvere na barabizni s priliehavým názvom Ošipáreň, spomenul som si na Danteho a jeho opis pekla.
Zo stoviek rozmetaných hrdzavých sudov vytekala odporná tmavohnedá smola. Polychlorované bifenyly. Táto jedovatá látka, známa pod názvom PCB, tam voľne preniká do zeme od skončenia jej výroby v roku 1984. Tridsaťšesť rokov vražednej ľahostajnosti.
Ďalšie stovky sudov som uvidel za betónovými múrmi objektu Tepláreň. Treťou zastávkou na toxickej púti po Chemku bol prameň Orlová, kde mali byť zakopané ďalšie jedy. Do zeme som nevidel, no čosi prezrádzala čudne spenená voda.
Hrdinovia z Humenného
Keď som o niekoľko týždňov dostal možnosť podieľať sa na tvorbe vládneho programu, presadil som, aby bolo doň menovite vpísané odstránenie ekologickej záťaže v Strážskom. Následne už ako minister pôdohospodárstva som inicioval pracovné stretnutie rezortov vnútra, životného prostredia a pôdohospodárstva, ktoré odštartovalo premenu programovej deklarácie na skutočnosť.
Minister vnútra Roman Mikulec vypracoval návrh na vyčlenenie 500-tisíc eur, ktorý vláda schválila v decembri 2020. Okrem nákupu ochranných pomôcok a zabezpečenie laboratórnych prác boli použité najmä na výrobu sedemnástich špeciálnych kontajnerov, do ktorých bola premiestnená kompletná ekologická nálož z lokality Ošipáreň.
Pomenovať presun 152 ton tamojších jedov inak ako hrdinstvom členov Hasičského a záchranného zboru z Humenného pod vedením plukovníka Mariána Pouchana nebolo možné. Trojtýždňové vysekávanie, vyškrabávanie a lopatovanie polotuhých, polotekutých PCB chlapmi zaodetými v skafandroch pripomínalo opäť čosi z Danteho.
Za šťastnú považujem okolnosť, že na spomínanom ministerskom trojstretnutí bol prítomný docent Ladislav Štibrányi zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Chemik, ktorý problém aktívne uchopil aj ako osobnú výzvu, pri ktorej mohol využiť svoje vedomosti a celoživotné skúsenosti.
Čoskoro sa začalo jeho zmysluplné pendlovanie medzi bratislavskými laboratóriami a strážskym terénom, ktoré trvá dodnes. Výrazne mu pri tom pomáha osadenstvo Krízového chemického laboratória z Jasova na čele s Janou Paharovou. Keď bola pod ich dozorom vyčistená Ošipáreň, presunuli pozornosť na prameň Orlová.
Tam Štibrányi vytvoril originálne záchytné detekčné jazierka. Analýza odobratých vôd nepotvrdila extrémnu koncentráciu PCB, čomu zodpovedala aj skutočnosť, že po sondážnom prekopaní lokality sa nenašli takmer žiadne zakopané sudy.
Žiaľ, túto relatívne dobrú správu pokazil fakt, že tam objavili nebezpečné koncentrácie iných látok, arzén nevynímajúc.
Do riešenia som zapojil aj rezortných kolegov z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Pod priamym dozorom generálnej riaditeľky Jany Vargovej boli v areáli odobraté vzorky z pôdnych sond. Analyzovali ich jednak vo vlastných laboratóriách a kontrolne aj v Geologickom ústave Dionýza Štúra.
Výsledky boli hrozivé v oboch prípadoch, hoci v tom druhom o niečo menej. Ako lesník som zo zvedavosti dal odobrať vzorky aj z okolitých stromov, kde sa však polychlorované bifenyly nenašli.
Trojuholník smrti
Jedovaté dedičstvo nebolo obmedzené len na areál Chemka. Šéfa veterinárov Jozefa Bíreša som požiadal o analýzy vzoriek z okolitej diviny, hydiny a rýb. Všetky vykázali vysoké zamorenie.
Zdrojom boli kontaminované polia, z ktorých rastlinnej produkcie sa PCB cez spomenutých živočíšnych sprostredkovateľov dostávajú do ľudských tiel. Dekontaminovať uzatvorený areál Chemka nebude jednouchá vec, vyčistiť však stovky hektárov okolitej pôdy je ešte ťažšie.
Hrozivý výskyt najzávažnejších chorôb v trojuholníku smrti medzi Humenným, Vranovom nad Topľou a Michalovcami však možnosť odložiť riešenie na neurčito vylučuje. Vyjadrujem preto mimoriadnu vďaku špecialistom z michalovského Výskumného ústavu agroekológie, osobitne doktorovi Štefanovi Tóthovi, ktorý prišiel s účinným riešením založeným na kombinácii zeolitov a humínových kyselín. Na pokusných prevádzkových plochách v okolí Strážskeho určil ich najvhodnejší pomer, ktorý dokáže PCB v pôde bezpečne neutralizovať.
Po odchode z funkcie ministra som stratil priamy dosah na riešenie týchto úloh, nie však záujem o ne. O nutnosti a spôsobe ako pokračovať som spolu s docentom Štibrányim viackrát písomne informoval premiéra i zodpovedných ministrov.
Problémom sa ukázala skutočnosť, že naplnené kontajnery už druhý rok stáli na otvorenom priestore, čo začínalo ohrozovať ich nepriepustnosť. Požiadali sme, aby sa bez meškania začalo s vyhlásením medzinárodnej súťaže na likvidáciu ich obsahu.
Keďže ide o časovo náročný proces, navrhli sme, aby sa do jeho ukončenia kontajnery premiestnili do lokality Tepláreň, ktorej konštrukcia dáva záruku dočasného bezpečného uloženia. Tu sa však, žiaľ, začala ukazovať byrokratická nepružnosť, keď sa ministerstvá vnútra a životného prostredia začali sporiť o to, kto je za kontajnery zodpovedný. A tak tam stoja na daždi dodnes!
Rovnako nepružných reakcií sme sa dočkali na naše urgencie vo veci vyhlásenia súťaže na likvidáciu obsahu kontajnerov. Až osobná intervencia u premiéra Ľudovíta Ódora, kde sme so Štibrányim poukázali na hroziace nebezpečenstvá, priniesla hmatateľný výsledok v podobe schválenia šesť miliónov eur pre víťaza súťaže na likvidáciu smrtonosného obsahu.
O čo prosím vládu
Bez záujmu hľadať dávnych či neskorších vinníkov je mojím jediným cieľom, aby sa zhubné zamorenie nemalej časti východného Slovenska stalo minulosťou. V tejto súvislosti zhrniem tri fakty a uvediem naliehavú urgenciu.
Po prvé, vláda Petra Pellegriniho vyhlásila niekoľko dní pred koncom svojho mandátu v roku 2020 v Strážskom pre PCB mimoriadnu situáciu.
Po druhé, vláda Igora Matoviča, ako aj následná vláda Eduarda Hegera začala po desaťročiach ničnerobenia v tejto veci reálne konať.
A po tretie, vláda Ľudovíta Ódora využila svoj mandát na schválenie šesť miliónov eur na likvidáciu PCB v kontajneroch.
A teraz moja urgencia súčasnej vláde. Dovolím si ju poprosiť, aby problém Strážskeho doriešila.
Pokračujte, prosím, v zmluvnom vzťahu s vedcami zo Slovenskej technickej univerzity a z Výskumného ústavu agroekológie, ktorí disponujú funkčnými riešeniami. Dajte, prosím, na základe medzinárodnej súťaže bezpečne zlikvidovať stovky ton PCB uložených v Teplárni a v kontajneroch.
Dovtedy dajte, prosím, kontajnery presunúť do Teplárne, pretože inak je tu reálna hrozba druhotného zamorenia okolia. A napokon, dajte, prosím, pokyn, aby sa účinné riešenie michalovských špecialistov na dekontamináciu poľnohospodárskych pozemkov na rozsiahlom území tunajších polí bez meškania veľkoplošne zrealizovalo.
Uisťujem všetkých, že tieto moje prosby sú úprimné, bez akýchkoľvek kalkulácií. Ak súčasná vláda dokončí to, čo som ja so svojimi kolegami rozbehol a, žiaľ, nedokončil, východné Slovensko im to určite v dobrom nezabudne. Nejde tu totiž o politické body či o spomienky na Danteho literárnu fikciu, ale doslova o životy desiatok tisíc tunajších občanov.
