Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po
Pred dvanástimi rokmi Robert Kaliňák druhýkrát obsadil post ministra vnútra a rozhodol sa, že najlepšie mu pristane úloha reformátora.
V krátkom čase prišiel s veľkými zmenami vo verejnom obstarávaní a ohlásil zásadnú reorganizáciu štátnej správy pod názvom ESO.
Výsledkom mal byť štíhlejší, efektívnejší a pružnejší štát aj merateľné úspory dosahujúce stovky miliónov eur.
Na rozdiel od iných predstaviteľov Smeru vedel dobre komunikovať aj so skeptickými novinármi a vložil veľa energie do toho, aby ich o navrhovaných reformách presvedčil.
Bezohľadný pragmatik moci
Išlo o komplikované témy, niesol ich politicky zdatný minister a zdalo sa, že si na týchto návrhoch postaví pomník. Z rôznych dôvodov som bol vtedy takmer jediným opozičným politikom, ktorý mu systematicky a nahlas oponoval.
Vysvetľoval som, že zmeny vo verejnom obstarávaní prinesú najmä väčšie príležitosti na rozkrádanie a reorganizácia štátnej správy uľahčí jej ovládnutie vládnou koalíciou bez toho, aby sme videli sľubované úspory.
S podpredsedom vlády sme viedli tvrdý, ale v politickom svete štandardný konflikt na pôde parlamentu, tlačových konferencií a diskusných relácií. Až kým som nezistil, že v pozadí si volá novinárov a namiesto vecnej diskusie im „dôverne“ hovorí lži a manipulácie o mne a mojej rodine, aby ma ľudsky spochybnil ako svojho kritika.
Podobné skúsenosti majú viacerí, ktorí sa s ním niekedy ťahali za prsty. Napriek tomu mu dnes držím palce. Z vedúcich predstaviteľov štátu má totiž okrem bezohľadnosti najväčšiu dávku racionálneho pragmatizmu a skúsenosti s reálnymi dôsledkami nakladania s mocou.
Vývoj na Slovensku dnes drží v rukách vládna koalícia a úloha ostatných aktérov bude minimálne nejaký čas len okrajová. Okrem politickej moci má vláda zrazu v rukách aj mravnú prevahu a túto vzácnu kombináciu určite využije. Jediná otázka je ako.
Najhoršou možnosťou by bola, samozrejme, cesta pomsty a eskalácie spoločenského napätia.
Od chvíle, keď atentátnik postrelil Roberta Fica, vidíme, ako Ľuboš Blaha a Andrej Danko, ale niekedy aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok prikladajú pod kotol.
Kým príde Fico
Ich správanie nie je vždy výsledkom premyslenej stratégie – rastúce politické napätie a facebooková epocha vychovali mnohých politikov k neustálemu prehlbovaniu konfliktu a preháňaniu. Ani v takej vážnej a nebezpečnej situácii nedokážu prepnúť na iný prístup.
Pri Blahovi a Dankovi ide zároveň o názory blízke rozhodujúcej časti ich stúpencov. (Aby sme boli spravodliví, Igor Matovič tiež málokoho prekvapil svojím otrasným politikárčením.)
Najväčší vplyv na vývoj budú mať, samozrejme, slová a činy predsedu vlády Roberta Fica – ale až vtedy, keď mu jeho zdravotný stav dovolí ujať sa znovu jeho politickej roly. A tu nastupuje, minimálne krátkodobo, jeho zástupca a najbližší politický spolupútnik Robert Kaliňák.
Zatiaľ sa rozhodol komunikovať spôsobom, ktorý má osloviť nielen elektorát Smeru, ale oveľa širšiu skupinu obyvateľov.
Aj on, rovnako ako iní politici koalície, drží pevne v rukách úlohu obete, snaží sa však pôsobiť vyváženejšie. Aspoň verbálne pripúšťa, že obe strany by si mali vstúpiť do svedomia, a z tohto zoznamu sebareflexie nevylučuje ani seba.
Inými slovami, svoju komunikačnú a politickú stratégiu stavia na posolstvách, ktoré teraz v slovenskej spoločnosti rezonujú. Ponúka zmierenie podmienené ospravedlnením tých, ktorí podľa neho roky démonizovali Roberta Fica a ďalších vládnych politikov.
Kaliňák tak dáva najavo, že chce upokojenie situácie, ale len vtedy, ak prepíše minulosť do príbehu, ktorý Smeru vyhovuje, a skončí doterajšie veľmi tvrdé vymedzenie veľkej časti opozície a spoločnosti voči premiérovi a jeho strane.
Ako využiť situáciu
Už pred pokusom o vraždu mala vládna koalícia úspešne rozbehnutý projekt, ktorého cieľom bolo zabezpečiť beztrestnosť jej predstaviteľov a oslabenie kontroly moci zo strany médií a mimovládnych organizácií. Ťažko si predstaviť, že by sa teraz zastavili – radikálnejší predstavitelia koalície skôr sľubujú pritvrdenie.
Takýto postup síce môže byť krátkodobo úspešný, pretože v súčasnej atmosfére narazí na oveľa slabší odpor. Dlhodobo však prinesie namiesto upokojenia situácie jej ďalšie eskalovanie – pretože spoločnosť je naozaj rozdelená a minulý týždeň ju nespojil.
Tu sa vraciame k úlohe a postaveniu Roberta Kaliňáka. Od čias Hedvigy Malinovej si pamätá, že okamžité politické víťazstvo sa ľahko môže zmeniť na trvalú nočnú moru, ak je dosiahnuté pochybnými prostriedkami a otvára nové rany namiesto zmieru.
Pri výbere prostriedkov na dosiahnutie svojich cieľov uňho síce absentujú zábrany, ale nevyžíva sa v pomste ani nie je posadnutý lajkami na sociálnych sieťach.
Predsedovi vlády okrem uzdravenia želám, aby nás spolu so svojou dvojkou zo súčasnej situácie vyviedli uvážlivo. Reforma verejného obstarávania ani ESO Kaliňákovi nevyšli, pretože vyžadovali dlhodobú pozornosť a systematické uvažovanie. Súčasná, nepomerne vážnejšia kríza sedí jeho talentom krízového manažéra lepšie.
Úspešní politici vedia (skoro) každú udalosť využiť v prospech svojich cieľov. Otvorená otázka je, či súčasťou zámerov najvyššieho vedenia Smeru bude dlhodobé zníženie spoločenského napätia.
