Na Igora Matoviča je spoľahnutie – že sa stane aspoň zámienkou, aby sa nemusel konať prezidentský okrúhly stôl. Dostatok zrelých osobností na toto odvážne podujatie sa nenašiel ani na piaty deň po atentáte, takže smola – stoly sa budú zatiaľ používať výlučne hranaté.
Komu sa vidí, že Matovič a spol. mohli aj mlčať, nech si spomenie na bájku, ako žaba viezla na chrbte škorpióna. To však neznamená, že otázka, či by minister vnútra nemal odstúpiť, je principiálne nesprávna alebo nelegitímna. Naopak.
Logicky sa vznáša vo vzduchu od prvej chvíle. Prvý dôvod – takmer dokonaný pokus o vraždu predsedu vlády – vzbudil širokú a hlbokú diskusiu o zlyhaní ochranky. Politická zodpovednosť za akékoľvek zlyhanie je na pleciach Matúša Šutaja Eštoka, dočista vydeseného už z tej predstavy.

Povedzme, že by presvedčivé množstvo odborníkov povedalo, že útoku by nezabránil ani anjel strážny. S tým by sa dalo ešte zmieriť. To sa však nedá tvrdiť o „uniknutých“ materiáloch.
Hoci sme sa už od ministra dozvedeli, aký záver od inšpekcie očakáva (to bolo naozaj bystré), radi si počkáme na vysvetlenie, ako si mohol niekto len tak okoloidúcky spraviť exkluzívne interview s útočníkom sediacim na policajnej stanici, ktoré sa úplnou náhodou hodí do politického krámu ministrovi vnútra.