Mnohí politici majú svojich telesných strážcov, novinári ich nemajú. Ten, kto sa po atentáte na premiéra pohráva s emóciami ľudí a ukazuje prstom na novinárov, že sú za ten neospravedlniteľný čin zodpovední, robí z nich terče. Dokedy? Kým na niekoho znovu nezaútočia?
Politici, ktorí dnes vinia novinárov, to dobre vedia. Lenže nedokážu odolať politike nepriateľa. Pre niekoho je motiváciou pomsta za novinársku kritiku, pre iného to zapadá do širšieho plánu umlčať nezávislé médiá a niektorí jednoducho nemajú nič iné, čo by svojim voličom ponúkli.
O čom by hovoril Ľuboš Blaha, Andrej Danko alebo Tomáš Taraba? Aké témy by rozoberali, keby nehovorili o hrozbách, ktoré predstavujú nimi označení nepriatelia?
Áno, myslíme na Fica
Atentát je taká vážna vec, že u každého normálneho človeka vyvolá nejaký druh sebareflexie, skúmanie vlastných pocitov, od ľútosti cez empatiu a obáv až po otázky, ako sa to mohlo stať. Čo sa s nami udialo?
