Autor je šéfredaktorom českého denníka Právo
Áno, Zuzana Čaputová bude slušnému Slovensku chýbať: ako prvá urobila po atentáte na Roberta Fica presvedčivé gesto zmierenia, keď vystúpila aj so zvoleným prezidentom Petrom Pellegrinim. „Vykročme z bludného kruhu nenávisti a vzájomných obviňovaní,“ povedala.
Jej odchod z politiky je dramatickou stratou pre všetkých, ktorí sa snažia ubrániť demokratický režim a západnú orientáciu krajiny. V čom je Zuzana Čaputová výnimočná politička a ako je možné, že odchádza, keď ide na Slovensku zase o všetko? A kto ju zastúpi?
Vzorná populistka
Tridsiaty deň po vpáde Ruska na Ukrajinu zaznel zo Slovenska pozoruhodný hlas, ktorý zaznamenali aj svetové médiá.
„Obhajujete svoju inváziu slovami o ,oslobodzovaní‘. Od čoho ste chceli oslobodiť Tatianu z Irpiňa, ktorú s dvoma deťmi zabil ruský granát? Či Olenu z Hostomela, ktorú jeden z vás znásilnil v aute? Ruskí vojaci, velitelia, všetci, ktorých sa to týka. Ak v sebe ešte cítite zvyšok ľudskosti, preberte ju k životu a skončite túto strašnú vojnu.“
Týmito slovami Zuzana Čaputová plynulou ruštinou vyzvala Rusko na ukončenie vojny. Vo videu hovorila aj ako žena – pozerajte sa mi do očí, žiadny anonymný text vydaný cez agentúry.
Niežeby taký apel zastavil vojnu, ale má silu vryť sa do mysle a sŕdc. Už to je dôležité v dnešnom svete rýchlych titulkov, dojmov, obrazov. Vystúpenie prezidentky zaznamenal The Washington Post aj arabská al-Džazíra.
Prezidentkou sa stala preto, lebo ona a ľudia okolo nej pochopili dobu, v ktorej sa konali prezidentské voľby v roku 2019. Vo februári 2018 úkladne zavraždili novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. V marci padla vláda Roberta Fica, ľudia na námestiach žiadali zmenu. Nielen zmenu vlády, ale vládnutia, nielen osôb, ale politickej garnitúry, nielen televíznych debát, ale kvality verejného priestoru.
Takú zmenu Čaputová ponúkala – prirodzene, vierohodne, nielen podľa scenára, ktorý spísal niekto v zákulisí.
Oslava jej víťazstva vo volebnom štábe sa pretiahla do noci, ale budúca prezidentka potom s najbližšími zašla k pietnemu miestu v centre Bratislavy a zapálila sviečku za Jána a Martinu.
Keď sa začala covidová pandémia, politici vyzerali v televízii s rúškami a respirátormi smiešne. Keď sa v prvých dňoch objavila Čaputová s rúškom farebne zladeným so šatami, jej snímky obleteli svet. V čase pandemickej krízy mnohokrát prejavila schopnosť nenútene a uveriteľne podporiť starých ľudí, zdravotníkov, prihlásila sa na online výučbu v jednej základnej škole.
Keď v októbri 2022 zavraždili Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha pred klubom Tepláreň, bola to – ako vždy v takých chvíľach – ťažká úloha vyjadriť účasť a dôstojne reagovať. Prezidentka Čaputová išla na pietne miesto pred klubom položiť kvety a zapáliť sviečku. V pár sekundách tam vzniklo politické gesto desaťročia – keď hlava štátu prirodzene a ľudsky objala plačúceho majiteľa Teplárne Romana Samotného.
Keby podstata populizmu a populistov nebola falošná, dalo by sa povedať, že Čaputová je veľký populistický talent, pretože dokáže nájsť skratku k srdciam ľudí.
Aj zvádzanie a divadlo
Aby slová určené ruským okupantom, ľuďom zraneným alebo spoločnosti šokovanej atentátom na premiéra nevyzneli len teatrálne a prázdno, na to treba talent. Niekedy sú to slová patetické, rovnako ako bola spoločná návšteva Ukrajiny s českým prezidentom Petrom Pavlom. Ale zodpovedajú okamihu a očakávaniu ľudí. Globalizácia, sociálne siete, vojna v Európe a súbeh kríz vrhli politikov do novej situácie a zmenili kritériá pre ich úspešnosť.
Prezident Volodymyr Zelenskyj určite robí chyby, ale celý západný svet burcujú jeho slová, gestá, výzvy. Ukrajina má šťastie v nešťastí, že jej prezidentom je autentický autor veľkých gest a celosvetovo zrozumiteľných znepokojujúcich prejavov. Zvyšujú šancu Ukrajiny vojnu vyhrať.
Jiří Přibáň, profesor právnej filozofie na univerzite v Cardiffe, v knihe Hľadanie zodpovednosti pripomína: „Politika je vždy súčasne racionálny výkon moci a byrokratické vládnutie aj nespútaná vášeň a divadlo. Základ spočíva v ich rovnováhe, takže nebezpečenstvo vzniká až vtedy, keď sa ukazuje, že napríklad za demokratickým divadlom sa skrýva len hrubá sila a neschopnosť, akú prejavujú aj demokraticky zvolení prezidenti alebo premiéri. Rovnako je však nebezpečná predstava, že spoločnosť sa dá čisto racionálne riadiť a ovládať a že to samo osebe je dobré... V každom presviedčaní bude vždy kus demagógie, zvádzania a divadla.“
Dnes je tá vytúžená rovnováha s ohľadom na premenu verejného priestoru a novú politickú komunikáciu inde ako predtým. „Rastie význam charizmy na úkor zdĺhavého presviedčania a racionálnej argumentácie,“ hovorí Pribáň.
V čom je Zuzana Čaputová političkou do takýchto čias? Má alabastrovo čistý štít, čo je v období neistôt, agresie a nedôvery dôležitá prednosť. A má talent novo a presne politicky komunikovať a presviedčať s využitím „demagógie, zvádzania a divadla“.
Macron mal pravdu
Slovensko sa opäť ocitlo v hlbokej kríze vládnutia, politických strán, serióznej verejnej komunikácie i schopnosti sa dohodnúť aspoň na základných veciach. Zavrhnutiahodný útok na Roberta Fica je priesečníkom toho všetkého.
Krajine ide o demokratickú budúcnosť. Ale Čaputová už takmer pred rokom oznámila, že odchádza, a vysvetlila prečo. „Môj mandát, vzhľadom na všetky krízy, vydal za dva až tri mandáty v lepších časoch,“ povedala v rozhovore pre denník SME.
Vidíme odchádzať prezidentku, ktorá bez politických skúseností tento výnimočne ťažký mandát zvládla. A pomohli jej pri tom vlastnosti a schopnosti, ktorých váha aj v profile demokratického politika v moderných krízových časoch rastie. Bez daru pracovať so symbolmi a bezprostredne komunikovať niet zodpovednej politiky.
V tom je Čaputová silná a originálna, to ju odlišuje od členov českej nepopulistickej vlády vrátane premiéra, od predstaviteľov maďarskej opozície, ktorú v minulých voľbách „zlý mág“ Viktor Orbán zase na hlavu porazil.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron je nepochybne charizmatický politik, ale Čaputová je v porovnaní s ním stopercentne dôveryhodná v tom, že vrelosť, bezprostrednosť a šarm, ktorými obaja oplývajú, nie sú len cestou k zvyšovaniu popularity. Macron o nej pri jej návšteve v Elyzejskom paláci v júni 2019 povedal: „Ste symbolom zjednotenej Európy.“ Šarmantná Macronova veta. A dokonca pravdivá.
Nakoniec o odvahe
Čaputová má verejnú službu a demokratické pravidlá v DNA a navyše dokáže očariť, dojať, vyvolať pocit hrdosti na vlastnú krajinu (keď ju napríklad s vrelým úsmevom víta Macron) alebo vzbudiť dôveru.
Iste sa aj preto stala terčom opakovaných nechutných útokov. Reálnemu ohrozeniu čelila aj jej rodina. Čaputová na to však reagovala slovami: „Tento typ útokov a vyhrážok je niečo, čo ma, obrazne povedané, neodprace.“
Čo súvisí so základným postojom jej politickej kariéry: „Slušnosť nie je slabosť. Slušnosť mi umožnila vyhrať prezidentské voľby. Slušnosť mi umožňuje, že v tejto šialenej dobe som zatiaľ stále dôveryhodnou političkou.“
Hokejoví komentátori hovoria o tých najlepších, ktorí dokážu v kritických chvíľach prevziať zodpovednosť a strhnúť ostatných ako o rozdielových hráčoch. Vďaka väčšine svojich postojov a činov sa stala Čaputová „rozdielovou“ političkou v drese slovenských demokratov.
Jej miesto v moderných dejinách určí až výsledok zápasu o charakter krajiny v nadchádzajúcich ťažkých časoch. V tomto zápase bude Čaputová chýbať, aj keď iste nezmizne z verejného života a ďalej bude pôsobiť s plným nasadením, hodnotami a príkladom. Ale ako rozdielová hráčka bude už len v hľadisku.
Čaputová sama opakovala, že dôvody na jej rezignáciu boli rôznej povahy a bolo ich viac. V rozhovore so šéfredaktorkou denníka SME Beatou Balogovou zhrnula: „Napokon som musela nájsť odvahu opustiť to, kým by som mala byť, aby som opäť naplno mohla byť tým, kým som.“
Pre takéto rozhodnutie sa hodí prímer Michela de Montaigne: „Silu koňa spoznáte nie podľa trysku vpred, ale podľa elegancie, s ktorou sa zastaví.“
Pani Zuzana bude slovenským demokratom bolestne chýbať. Ale odchádza s eleganciou vyžarujúcou nádej.
