Autorka je spisovateľka
Rada čítam knihy rozhovorov a v rámci nich rozhovory s lekármi. Osobitne so psychiatrami (so psychiatričkou som, žiaľ, zatiaľ na nijakú nenatrafila) a musím spokojne dodať, že ich vychádza pomerne dosť a sú kvalitné. Preto som sa potešila, keď som objavila ďalšiu knihu dialógov s českým profesorom Cyrilom Hӧschlom.
Jednu som si so záujmom prečítala už pred dvadsiatimi rokmi (má podtitul Kde bydlí lidské duše) a táto novšia vyšla vlani pod názvom Tak o co jde? Jak číst svůj život. Kým prvá kniha rozhovorov s profesorom Hӧschlom mapovala aj jeho osobný príbeh, teraz sa s autorom knihy Ivanom Hamšíkom zamerali výlučne na rôzne fenomény našej doby.
Doktor Hӧschl je mediálne známy, publikuje odpovede na čitateľské otázky a popularizuje vedu, a tak dokáže odpovedať pútavo a zrozumiteľne. Obsah dialógu sa zameriava na fenomén prehlbujúcich sa závislostí, na mechanizmy, ako nás vie oklamať naša vlastná myseľ, na pestrý labyrint ľudských pováh a vzťahov, ale aj na výsostne aktuálnu tému nenávisti v spoločnosti.
Rôzne názorové bubliny vznikajú preto, voľne parafrázujem, že presvedčenia a mienky majú tendenciu sa zoskupovať, nabaľovať na seba ďalšie vrstvy a ich nebezpečný náboj tak narastá. Neľútostný a často vulgárny boj jednotlivých ideových skupín na sociálnych sieťach je výsledkom nekontrolovateľného a prirýchleho šírenia obrovského množstva informácií.
Skrátka, prepojenosť, z ktorej sme sa na začiatku etapy sociálnych sietí tak tešili, sa ukázala ako kontraproduktívna. Profesor Hӧschl odpovedá tiež na otázky, či možno očakávať, že napätie povolí, alebo prečo je pre nás také zložité prijať iný názor. Domnievam sa, že táto kapitola je mimoriadne aktuálna.
V knihe som však našla aj drobný detail, s ktorým si dovolím nesúhlasiť. V časti o životnom pocite starých ľudí, ktorí nedokážu udržať krok s technologickou súčasnosťou, doktor Hӧschl prichádza okrem iných odporúčaní s tým, aby si ľudia na staré kolená našli akýsi náhradný program, ale lepší ako pletacie ihlice.
Prepáčte, pán profesor, ale vraj „vedci z Harvardu“ zistili, že štrikovanie či háčkovanie znižuje krvný tlak, redukuje stres, odďaľuje nástup demencie a prispieva tiež k rozvoju kreativity a nadväzovaniu sociálnych kontaktov.
Môj plán teda zatiaľ nemením, a to ani vtedy, ak by toto velebenie ručných prác bol iba hoax! (A presne toto sú tie naše skalopevné presvedčenia a múdrosti vyčítané z internetu.)
