Prenesme sa do októbra 2022. Krajina je čerstvo zranená terorizmom na Zámockej a na piaty deň po otrasnom čine sa v parlamente zišlo 130 poslancov – rovnaký počet ako šiesty deň po atentáte na premiéra Roberta Fica.
Parlament hlasuje o návrhu uznesenia. Text návrhu hovorí o „silnejúcich prejavoch nenávisti proti menšinám a komunitám, osobitne komunite LGBTI+ a židovskej komunite, žijúcim na Slovensku“.
Spoločne s teroristickým činom na Zámockej prejavy nenávisti odsúdilo 119 zo 130 prítomných poslancov: všetci prítomní zo Smeru, z Hlasu, OĽaNO, SaS.
Proti bolo deväť poslancov z ĽSNS a Republiky, samozrejme, autentických majiteľov názoru, že komunita LGBTI+ a židovská komunita nemajú na Slovensku čo hľadať ani sa ozývať. Hlasovaniu sa vyhol poslanec Lukáč z Rodiny, respektíve Kresťanskej únie, ako aj poslanec Čepček.
Odsúdiť prejavy nenávisti je civilizačné minimum a jedenásť vtedajších poslancov to nedokázalo ani nad dvoma hrobmi. Ešte oveľa viac je poslancov, ktorí v nenávistných prejavoch pokračovali.
Teraz sa na odsúdení prejavov nenávisti dokázali zhodnúť všetci prítomní poslanci. Je to lepší parlament ako predchádzajúci? A spoločnosť je lepšia či horšia ako minule? Šokujúcim faktom je, že kategoricky odsúdiť útok na premiéra z pohodlia vlastnej stoličky dokázalo na portáli Moja petícia iba čosi vyše päťtisíc ľudí.
Pri samotnom uznesení prijatom v utorok je zjavné, že opozícia urobila maximálny kompromis. O nešírenie nenávisti totiž stačilo požiadať politikov.
Uznesenie však vyzvalo politikov, médiá a občiansky sektor, aby rešpektovali výsledky volieb a nešírili nenávisť. Zahlasovať za toto je skutočne veľkým ústupkom, pretože formulácia navodzuje dojem, ako keby všetky tri uvedené skupiny nerešpektovali výsledok volieb. A to jednoducho nie je pravda. Nerešpektovať výsledok volieb by napríklad znamenalo tvrdiť, že Robert Fico nie je premiér. Alebo je samozvaný premiér. Alebo podnikať kroky smerujúce k násilnému zmocneniu sa vlády nejakou nezvolenou skupinou.
Ani to všetko, čo sa útočníkovi podľa vlastných slov nepáči na vláde Roberta Fica, nie je nerešpektovaním výsledku volieb. Tým bol až jeho čin.
V týchto chvíľach sa ešte stále taktne nehovorí o tom, aké nenávistné slová vychádzali z politikov. Teraz to nie je potrebné a, naopak, je to riskantné vo viacerých ohľadoch, keďže sme sa dohodli, že sa treba upokojiť. Stále existuje nádej, že premiér sa k tejto téme postaví tak zodpovedne, že sa už vôbec nebude treba vracať do minulosti.
