Parlamentné uznesenie k atentátu na Roberta Fica je značne povedomý element.
Historickou analógiou je tzv. Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti, ktorého tiež jednomyseľné schválenie vo Federálnom zhromaždení je analógia len formálna.
Obsahová analógia spočíva v ideologickom prevzatí agendy tyrana, v implicitnom priznaní omylov a vykonaní „konštruktívnej sebakritiky“.
PS, SaS, KDH sa v (predstieraní) šoku z atentátu podpísali pod virtuálnu, vymyslenú, rozdeľujúcu agendu a falošné naratívy Smeru.
