Autor je bývalý minister zahraničných vecí a kandidát na prezidenta
V tomto čase je ozaj dôležité zamyslieť sa nad významom slov. Chcem preto povedať pár poznámok k „zmieru“ a „zmierovaniu sa“ – teda asi nejfrekventovanejším slovám týchto dní. Samozrejme, že zmierenie v podobe skončenia agresivity v politike a prepadu politickej kultúry naozaj potrebujeme. Súrne a bez akýchkoľvek pochýb.
Sloveso „zmieriť sa“ má však v našej situácii aj iný odtieň, ktorý by sme nemali ignorovať. Dnes sme sa totiž v tejto dramatickej situácii ocitli aj preto, lebo sme sa už dlho, pridlho zmierovali so všetkým možným aj nemožným, čo sa u nás deje.
Zmierenie si sprivatizovali všetci
Zmierili sme sa s bizarnými pomermi v štáte a rezignovali sme: u nás je to proste tak.
Zmierili sme sa s politikmi, ktorí dokázateľne škodia krajine a napriek tomu opakovane dostávajú šancu v tom pokračovať.
Zmierili sme sa s úpadkom.
Zmierili sme sa s tým, že mladí utekajú zo Slovenska a už nemôžeme sledovať správy.
Zmierili sme sa s nekonečným riešením zbytočných zástupných problémov a zmierili sme sa aj s tým, že politika je a vlastne musí byť špinavá.
Hlavným cieľom však dnes nemôže byť zmierenie sa s tým, že všetko už nebude iné. Dnes vidíme, že slovo zmierenie si sprivatizovali všetci bez rozdielu a hlavne bez ohľadu na zodpovednosť za podobu verejného života a v konečnom dôsledku za obrovskú polarizáciu a napätie v spoločnosti, ktorá nás doviedla až k atentátu na premiéra.
Áno, politika vždy bude súboj.
To však nemusí znamenať osobné útoky, nadávky, klamstvá a hrubé fauly. Môže byť aj o tom, ako budeme spravovať štát, akým spôsobom pomôžeme školstvu, zdravotníctvu, prírode, ako zlepšíme infraštruktúru či ako dobehneme vyspelý svet, aby sa nám tu všetkým žilo lepšie a pohodlnejšie.
Slovensko, samozrejme, potrebuje zmierenie a je obrovskou tragédiou, že sme si to uvedomili až teraz. Ale, prosím, nepomýľme sa!
Neurobme si zo zmierenia náhradný program, od ktorého budeme čakať, že tým je všetko vyriešené.
Každý musí začať od seba
Uvedomme si, že dnes si už musíme pripomínať také banálne veci, akými sú slušnosť, civilizovaná komunikácia. Faktom je, že hulváti ovládli našu politiku.
Tu je liečenie veľmi jednoduché. Všetko sa dá vybaviť za 24 hodín – stačí, keď každý jeden politik začne od seba a začne sa správať normálne. Napríklad tak ako doma, k svojim najbližším, ku ktorým by si nikdy nedovolil to, čo bežne používa proti politickému oponentovi.
Ozajstné zmierenie však dosiahneme, keď sa vydáme na ťažšiu cestu a začneme riešiť vážne problémy, ktoré máme. Ak budeme toto odsúvať, je len otázka času, kedy sa všetko vráti do starých koľají, respektíve bude oveľa horšie ako doteraz. Zo zmierenia bude prinajlepšom apatia, ktorá však pokojne môže prerásť do ešte väčšej agresivity. Len zmierením sa tu kvalita života nezlepší.
Preto som presvedčený, že aj po tejto tragédii sa nič nemení na tom, čo Slovensko potrebuje najviac – zastaviť úpadok a zaostávanie za susedmi. Potrebujeme zastaviť vyľudňovanie krajiny, potrebujeme kultúrnosť ako elementárny predpoklad spolužitia.
Zmierme sa teda s tým, že toto neznesie žiadny odklad. Ideálna podoba zmierenia by bola, ak by si toto uvedomili všetci aktéri politického života, koalícia i opozícia.
Všetko ostatné sú skratky, ktoré fungovať nebudú.
