Autorka je režisérka
Slovenské televízie vynakladajú každoročne enormné úsilie pri získavaní práv na prenos prestížnych športových podujatí.
Netreba asi pripomínať, že športové šialenstvo sa týka viac-menej iba tej časti populácie, ktorej ypsilonový chromozóm má zrejme pre kategórie „rýchlejšie, vyššie, najďalej, najviac“ špeciálnu slabosť.
Patrí aj k náruživým nositeľom šálov s trikolórou a tričiek, na ktorých sa skvejú mená obľúbených gladiátorov a, žiaľ, patrí aj k najčastejším obetiam hazardu.
Pozná to každý z nás, príbehy, ktoré niekedy prejdú pomimo a inokedy nie, usalašia sa v našej blízkosti, máme ich denne na očiach. Ako kamarátku, ktorej jedného dňa zaklopali na bránu neznámi ľudia a žiadali vrátiť peniaze, čo požičali jej mužovi.
Koľko si si požičal? Kam si ich dal? Tipoval mesiace a roky, občas trafil, občas nie. Našiel si popri práci brigády, aby novým príjmom zaplátal diery v rodinnom rozpočte. Darilo sa mu žiť dva paralelné životy, až kým jednému z veriteľov po špirále klamstiev nepraskli nervy.
Keď prišli, práve rýľovala záhon, nuž ho zasekla do zeme a šla otvoriť. Ten rýľ tam potom zostal celý rok, až do rozvodu, až kým nezabrali lieky na depresiu a úzkosť, zhrdzavel. Jej manžel prehral dom, rodinu a napokon aj svoju mladosť, ktorú bude ešte tri roky tráviť v base.
Pri pohľade na reklamné šoty, ktoré pomenúvajú stávkarov ako niekoho, kto je viac než fanúšik, by sme mali spozornieť. Už nie si fanúšik, si jedným z nás, tvrdil šot Tiposu pred majstrovstvami v roku 2022. Do lži sa vojde viac emócií než do pravdy. Ak obeť odnesie do stávkovej kancelárie mesačnú výplatu, musí pri nepredikovanom vývoji zápasu prežívať infarktové stavy. Najprv on a potom jeho blízki.
Kedy sa šport zmenil na hazard? A je vôbec profesionálny šport ešte niečím iným než nezmyselným neskutočným divadlom, čo sa mihne bez ambície postulovať spoločensky relevantný názor a nebodaj mať morálny presah?
Tí mladí muži sa naháňajú za pukom pre radosť z pohybu alebo pre radosť z peňazí? Kedy začneme ako spoločnosť väčšmi postulovať obdiv k voľnočasovým športovcom, ktorí sa hýbu pre radosť zo spoločnosti, z hry, z pobytu v prírode, motivovaní potrebou hýbať sa a byť zdravší? Stačí len začať, nie?
Príbeh radostného stávkovania máva aj fatálne konce. Známy neprehral iba dom, rodinu a mladosť. Jedného dňa prišiel z práce skôr, užil lieky a na krk si natiahol slučku.
Ďakujeme, že s nami hráte, prihovára sa nám v šote stávkovacia spoločnosť. Zabudla dodať „hry o život“. Pretože to je to, o čo sa tu v skutočnosti hrá, zamaskované za náladu pred krčmovou telkou, za dresy v národných farbách a mladícke tváre s vybitými zubami šušľajúce slová hymny. Hrá sa o holý život. Stačí len začať.
