Takmer všetko, čo robí Peter Pellegrini, robí s umierneným prejavom, hladkými slovíčkami a plyšovomäkkým tónom.
Rovnako zamatovo dal pred víkendom najavo, kam sa môže pobrať strana Hlas, len čo sa on sám usalaší v prezidentskej funkcii. Do Smeru.
Pellegrini v súlade s tradíciou opustí politickú stranu, lebo sa stal prezidentom. Doteraz Hlasu predsedal aj ho zosobňoval natoľko, že predstaviť si túto stranu bez Pellegriniho je pomerne ťažké.
Je to len družina, ktorá v roku 2020 opustila plavidlo mohutne naberajúce vodu a s mizernými vyhliadkami. Členov tohto zoskupenia si však nemožno mýliť s nejakými bojovníkmi alebo so vzbúrencami proti tomu Ficovmu režimu, ktorý s ním ťahali až do momentu jeho odchodu v roku 2018.
Naopak, je to oportunistická odnož, ktorá naďalej chcela byť takou istou sociálnou demokraciou ako Smer (teda žiadnou), ale bez Roberta Fica, ktorý bol vo chvíli vzniku Hlasu toxickou príťažou.
