Ministerstvo kultúry, pozor: tento jazykový stĺpček skutočne vznikol na objednávku zo zahraničia. (Konečne!)
Dve aktuálne jazykové námietky totiž vzniesol môj brat, ktorý žije v Rakúsku.
Po prvé, nehovorme atentátnikovi básnik ani spisovateľ. Neznamená to tajiť informáciu o jeho amatérskej tvorbe, ktorú si v nepatrných nákladoch vydával sám, ale netvoriť vety ako „Na premiéra mal strieľať 71-ročný básnik“ (denník Pravda) alebo „Atentát spáchal 71-ročný spisovateľ“ (TV noviny).
Z hľadiska pokusu upútať čitateľa titulkom azda netreba mať obavy, že téma atentátu čitateľov nudí. Určite nám presnejšiu, teda lepšiu informáciu poskytne označenie dôchodca alebo bývalý esbéeskár.
Zároveň použitím básnika či spisovateľa pomáhame vytvárať linku, ktorá je vrcholne nežiaduca: básnik = umelec = kaviarenský povaľač = liberál.
„A čo keby atentát spáchal napríklad T. S. Eliot?“ vzniesla som otázku. (V skutočnosti som použila meno žijúceho slovenského básnika, som si však istá, že si neželá byť v tejto súvislosti menovaný.) Bolo by namieste napísať napríklad „Básnik sa pokúsil zastreliť predsedu vlády“?
